Deň zo života v Tinyhouse

Aké je to bývať v Tinyhouse? Kde sa tam sprchujete? Viete si tam uvariť aspoň nejakú vifonku alebo niečo jednoduché? Ako tam môžete dvaja tráviť čas? Nie je to malé?... A mohla by som vypísať ešte kopu ďalších otázok, ktoré pravidelne dostávam ja aj môj manžel, keď povieme, kde bývame. A tak odpoviem najlepšie ako viem. Článkom o tom, ako vyzerá bežný deň v našom TinyHouse počas lockdownu.

Ráno sa zobúdzam v našej spálni. Nie je veľká, ani uzavretá. So Samom sme sa však zhodli na tom, že obaja sme ako malí túžili po dome na strome alebo bunkri. Podkrovná izbička, ktorú teraz máme, je priam splneným detským snom. Matrac máme dokonca väčší, ako by sme potrebovali (180x200), a zmestí sa nám sem aj skrinka na oblečenie. Zobúdzam sa sama, pretože Samo je už v robote. Nikam sa z postele neponáhľam, predsa len, prvá prednáška mi začína až o 9:20 a pod perinou je príjemne teplo. Často dostávam aj otázku o tom, či nemáme v dome zimu. Nuž nemáme. Od jari do jesene fungujeme zo solárnej energie a nič nám nechýba. Na zimu máme vďaka susedom elektriku, ktorou kúrime aj zohrievame vodu. Dnes sa zobúdzam do príjemných 20 stupňov.

Keď už je naozaj čas vstávať, zídem po rebríku do spodnej časti domu. Na záchod chodíme von. Najskôr sme si zaobstarali mobilnú toaletu, ale tá ozaj nie je určená na každodenné používanie a jej údržba bola komplikovaná a nepríjemná. Druhým nápadom bola kompostovacia alebo spaľovacia toaleta, ale tu hovoríme o investícií medzi 800 až 1500eur. Vzadu na pozemku sme si postavili kadibudku, a môžem povedať, že je to mega skvalitnenie života. Takže po zobudení mierim na ňu, kde vykonám čo treba, s výhľadom na malé stádo ovečiek.

My už dlhé roky neraňajkujeme, a tak si napustím len pohár vody a idem do školy. Nemám ju ďaleko. Niekedy na gauči v ‚obývačke‘, inokedy v kuchyni. Podľa toho, či je Samo v robote, alebo má homeoffice. Dnes som sama, takže prvú prednášku si dám pekne za stolom.

Na obed si dávam len čaj a nejakú drobnosť. Úprimne sa mi nechce variť len pre seba. Poobedné prednášky si už dávam na gauči v obývacej časti. Je síce len tri metre od kuchyne, ale má úplne inú atmosféru. To bolo pre mňa veľmi dôležité dosiahnuť. Oddeliť akýmsi spôsobom jednotlivé miestnosti, aby sme mali miesto aj pre prácu aj oddych. Za seba musím povedať, že som spokojná, ako sa nám podarilo náš Tinyhouse zariadiť. Biela stena a podlaha tmavšej farby nám krásne opticky zväčšili priestor. Nábytku máme pomenej, pretože sme si to tu nechceli zapratať a dôraz sme kládli skôr na detaily, ktorými sme si domov zútulnili. Napríklad závesy (svadobný dar od Emmy), malá polička na knihy, deka na gauči alebo fotky zo svadby na stene. Toto všetko spolu vykúzlilo malú útulnú obývačku, v ktorej radi oddychujeme.

Dni sú krátke, takže školu končím za tmy. Keďže idú Vianoce, a ja sa na ne fakt teším, už si zapaľujem aj svetielka. Tma mi okrem iného signalizuje aj to, že sa Samo čoskoro vráti z roboty. Cez leto sme sa zvykli ísť ešte prejsť na okolité lúky, prípadne do lesa. Tých možností na prechádzky tu máme hojne. Teraz je to trochu ťažšie. Robíme veci, ktoré sme si odkladali, napríklad parapety, alebo upratovanie garáže a podobné chuťovky. Tu by som vedela zodpovedať otázku o úložnom priestore. V podstate sa nám väčšina vecí zmestí priamo do domu. Oproti spálni máme ešte jeden loft, ktorý slúži na odkladanie turistického a sezónneho oblečenia, spacákov... Veľkostne sme ho vyriešili tak, aby sa na ňom v budúcnosti dala spraviť ďalšia izba. Ako som už spomínala oblečenie máme v spálni, riad a veci na upratovanie v kuchyni a osobné drobnosti, počítače, káble atď v skrinke a v šuflíkoch, ktoré sú takisto v kuchyni. Čo však s lyžami, bicyklami, náradím, grilom a podobnými vecami? Hneď za domom máme malú plechovú garáž (2x3m), do ktorej sa nám pohodlne zmestilo všetko, čo sme nechceli nechať vnútri. Dokonca aj babeta.

Je fajront. Škola skončila, diplomovku sa mi už robiť nechce (ale mala by som). Samo prišiel domov, porobil čosi okolo domu. Momentálne stavia slepačí traktor – teda posuvný kurín s výbehom pre naše budúce sliepočky.

A je tu čas večere. A s ním aj odpoveď na otázku, ako si varíme. Keď sme si zariaďovali dom, mali sme na výber dve možnosti. Väčšia kúpeľňa alebo kuchyňa. Pre nás oboch bola prioritou kuchyňa v plnej veľkosti so všetkým potrebným vybavením. Myslím, že mám toľko isto priestoru, ako sme mali v byte. Pracovnú dosku mám po oboch stranách. Na jednej je drez a druhej je dvojplatnička (na plyn). V rámci kuchyne mám 5 skriniek, zásuvku a asi 4 poličky. Z môjho pohľadu dostatok miesta na všetko, čo potrebujeme pre nás dvoch. Je pravda, že máme len dva taniere a dve misky. A hoci by sa nám ich zmestilo aj 10, načo by nám boli.

Dnes na večeru varím kimchi fried rice. Teda po slovensky praženú ryžu s kimchi, čo je tradičná kórejská kvasená kapusta.

Bombu sme zatiaľ menili len raz. Pri varení sa vôbec neobmedzujem, všetko robím tak isto, ako keby som bola v normálnom dome alebo byte. Dnes síce nič nepečiem, ale keďže som dostala už otázku aj ohľadom tohto, tak ju rovno zodpoviem. Existuje rúra na plyn, ktorú používajú v karavanoch. No je dosť drahá. Okolo 500eur. A okrem ceny ešte aj zaberala pomerne veľa miesta. Toto bolo pre mňa také dosť obmedzujúce, pretože kto ma pozná vie, ako rada pečiem. Ale nakoniec som sa nemusela vzdať ničoho, lebo sme objavili pečiaci hrniec OMNIA. Viem, existujú aj remosky, ale tie by nám v lete panely neutiahli. Toto je v podstate takáto hliniková nádoba, ktorá sa položí na dvojplatničku, prikryje sa a pečiem. Mám do nej dva nástavce – mriežku a silikónovú forma. Jediná nevýhoda je, že všetko pečiem okrúhle a s dierou v strede. Ale to vlastne ani nestojí za reč. Dokážem v nej spraviť pečené zemiaky, mäso aj koláč.

Máme aj jedálenský stôl, ktorý je zakomponovaný priamo do linky. Namiesto dvoch skriniek tam máme skryté dve barové stoličky. Niekedy jeme za ním, no častokrát si rozložíme deku na zemi. Je to zvyk, ktorý sme si priniesli z Ázie. Dokonca doma nemáme ani vidličky. Jeme aj varíme paličkami.

Keď dovečeriame, máme plný drez riadu, ktorý sa nám strašne nechce umývať hneď. No musíme. Aj malá drobnosť na neporiadku, je v takto malom priestore ako päsť na oko. (Áno dobre mami, dobehlo ma to robenie si poriadku.) Riad musím umývať veľmi šetrne. Počas zimy máme v kúpeľni 30l nádrž, z ktorej čerpáme vodu

a nosíme ju tam v bandaske. V lete to bolo o čosi ľahšie, pretože sme mali vonku nádrž na 200l. Teraz by nám tam však voda zamrzla. Napriek šetreniu jej používam koľko potrebujem, pretože zle umytý riad by mohol mať vplyv aj na naše zdravie. 30l vody nám vystačí približne na dve umytia riadu a dve sprchy. Kúpeľňu máme momentálne bez podlahy, lebo sme museli prerobiť sprchový kút.

Sprchy sú rýchle. No dôležité je, že voda je teplá a je jej dosť. Po sprche si ideme oddýchnuť do obývačky. Niekedy sa rozprávame, inokedy len tak relaxujeme. Stále sa učíme, čo sa dá takto po večeroch robiť. Hráme karty, pozeráme staré Akty X alebo čítame.

No a potom je čas ísť spať. Opäť do našej podkrovnej izby. Dnes vonku sneží a je ozaj dosť zima. Pre tieto prípady sme pre mňa nechali v kúpeľni aj mobilný záchod. No používam ho naozaj len vtedy, ak je to nutné.

Na záver sa pred spaním zamyslím. Robím to vždy, lebo spravidla idem spať o dve hodiny neskôr ako Samo. Nič nám tu nechýba. Ráno sa teším z pohľadu dole. Niekedy len tak vytrčím hlavu a sledujem, čo sme dokázali postaviť. Večer sa pozerám na drevený obklad stropu a teším sa, že sme zase raz strávili deň ako rodina vo vlastnom domove. Chybičky? Jasné, nájdu sa. Ale aj tak je to proste bomba.

Ak máte ešte nejaké otázky, pokojne ich napíšte do komentára.