Vietnamská vrcholovka- takto sa chodí po horách vo Vietname

Viete mi niekto povedať, kam sa podelo leto? Veď len teraz som si balila veci na svoju cestu do Vietnamu. A už je tu posledných pár dní. Konkrétne posledný voľný pondelok. A práve preto, že je to náš posledný deň predtým, ako sa so všetkým rozlúčime, rozhodli sme sa splniť si aj posledné cestovateľské resty v okolí Thai Nguyenu. Všetky vodopády sme už pobehali, jaskyňu sme zvládli ešte v prvom mesiaci a nakoniec sme si nechali len Bac Son Valley.

Bac Son Valley je situované 80 km od nášho vietnamského domova. Na motorke je to dlhá vzdialenosť, preto sme pôvodne chceli vyraziť ráno, prespať tam a vrátiť sa až ďalší deň. Nakoľko však postupne vypadli všetci spolucestovatelia a zostali sme sami, prispôsobili sme tomu aj plán. Nasadli sme na moju motorku (moju, pretože Samova niekedy na hodinku alebo dve prestane fungovať) a vyrazili sme.

Nebudem Vám tu opisovať cestu, pretože to bolo 80 km, čiže tri hodiny presedené na motorke. Okrem dychberúcich výhľadov nič špeciálne. A tie Vám jednoducho opísať neviem, pretože by som nikdy slovami nevystihla ich divokú krásu.

Radšej Vám teda poviem niečo o turistike vo Vietname. Musíte zabudnúť na všetko, čo turistike viete. Neexistuje, aby ste sa len tak vybrali krížom krážom bez značky či chodníka. Väčšinou sú to teda kamenné schody, ktoré ako tak zapadajú do okolitej prírody. Nie je to ideálne, pretože stále vidíte zásah človeka, ale môžete mi veriť, že nikto z Vás by sa nechcel len tak prepletať džungľou. Aj to málo divokosti a nebezpečia, ktoré vidíte z cestičky, je dosť.

Ako si tak kráčam po schodíkoch hore, obzerám sa nad seba, pod seba, vedľa seba... Do všetkých strán. Chcem mať prehľad o každom pavúkovi a hadovi, ktorý v okolí žije. Pravda je, že hoci vládzem, je to ťažké. Vzduch je tu ťažký, hustý a vlhký. Každá aktivita si vyžaduje viac úsilia, ako u nás doma.

Tieto schody sú zatiaľ najdivokejšie aké som vo Vietname zažila. Pomaly kráčame na vrchol. Netrvá nám to dlho, pretože cesta je krátka, no o to strmšia. Poslednou prekážkou je malý pavúčik, ktorý má natiahnutú svoju sieť kolmo cez cestičku. Je malý, ale poriadne nás vystraší, pretože vyzerá poriadne nebezpečne. Samo konštatuje, že vyzerá poriadne jedovato. Súhlasím. A práve preto ho dáva preč on a ja, naplnená novou energiu, utekám smerom k vrcholu.

Tesne pod vrcholom je malý domček. Vyzerá opustene, ale klíma beží na plné obrátky, takže usudzujeme, že niekto sa sem čoskoro vráti. Odtiaľto je to už len pár schodov na úplný vrchol. Ten tvorí malá budova, v ktorej by sa dalo núdzovo prespať, a samozrejme oni v nej opekajú, a vysielač. Na ten sa síce dá vyliezť po rebríku, no nevyzerá to úplne bezpečne, a preto zostávame na pevnej zemi a kocháme sa tým, čo vidíme. Výhľad je ohurujúci. Úžasný. Nádherný. Nemám slov.

Ak niečo kazí prírodu vo Vietname, nie sú to schody, ale ľudia. Ich neschopnosť zobrať si smeti so sebou je priam neskutočná. Lenže takto to tu funguje. Zem je smetný kôš. A bohužiaľ, nijak inak to v dohľadnej dobe nebude. Je to ich mentalita, ktorá potrebuje zmenu.

Na vrchole trávime dobrú pol hodinu. Slníme sa a užívame si vzácne ticho, ktoré je tak netypické pre túto krajinu. Nachádzam kus cukrovej trstiny. Je to obyčajná palica, ktorá, keď ju očistím, skrýva sladučkú šťavu. Po očistení ju treba poriadne požuť a vycucať z nej všetko, čo sa v nej nájde. Viď foto.

Po hodnej chvíli sa pohneme smerom dole. Prechádzame okolo nebezpečného pavúčieho jedinca a zliezame dole.

Cesta je vcelku náročná a slnko pečie čoraz viac. Netrvá nám dlho a dostávame sa do poslednej časti cesty. Stretávame naše prvé divoké zviera. Je to miešanec všetkých hlodavcov, ktorých poznám, ale zároveň vo mne evokuje malého ježka. Je vystrašený a začína na nás útočiť. Za svojim chrbtom schováva hlbokú dieru. Usudzujeme, že tam schováva svoje mláďatá a rýchlo odchádzame. Opäť nás čaká dlhá cesta domov. Jediným jedlom dnešného dňa sú malé kakavká. Keď prichádzame o štvrtej domov sme už poriadne unavení a hladní. Z celodenného sedenia na motorke nás bolia zadky aj chrbtice. No napriek tomu konštatujeme, že sa oplatilo cestovať tak ďaleko a nevieme si predstaviť lepšie strávený posledný voľný deň.

Viac fotiek na konci článku.

---

Niečo na zjedenie🥗

Bun Cha

Bun Cha pozostáva z viacerých častí. Prvou je miska bylín a listovej zeleniny. Druhou je tanier neochutených ryžových rezancov. Poslednou a najdôležitejšou súčasťou je miska s mäsom a omáčkou. Omáčka je z limetky, rybej omáčky, cukru, čili a cesnaku. Mäso je spravené vo forme malých fašírok, ktoré sú grilované na ohni. V tejto miske sa vlastne všetky časti zmiešavajú do finálnej podoby.

Bun Cha je Samova srdcová záležitosť. Musím sa priznať, že hoci je dobrá, nie som na nej tak závislá, ako on a stále preferujem Pho.

Cena: 20k VND (80 centov)

Chuť: ☻☻☻☻☺

Banh Cuon

Banh Cuon sú tenké palacinky alebo závitky, ktoré sú z ryžového cesta. Cesto sa naleje na rozhorúčenú platňu a chvíľu sa dusí. Potom sa zoškrabe vrchná vrstva. Je tak tenunká, že cez ňu ľahko vidieť na druhú stranu. Dá sa na ňu mleté mäso, hríby a jarná cibuľka. Celé sa to potom zavinie a naloží na tanier. K tomu sa podáva miska s vývarom a jarnou cibuľkou a rybou omáčkou.

Cena: 20k VND (80 centov)

Chuť: ☻☻☻☻☻

---