Taký bežný deň (foto report)

V tomto článku vám priblížim, ako vyzerá môj bežný pracovný deň v pozícií učiteľky vo Vietname. Hneď na začiatku sa priznávam, že fotky nie sú odfotené v jeden deň. Lebo občas neviem, kde mi hlava stojí, a občas jednoducho zabudnem.

Ráno 6:40-11:00-prvá časť pracovného dňa

Moje ráno začína skoro. Na rozdiel od Sama mám každý deň ranné vyučovanie, a tak môj budík zvoní v skorých ranných hodinách (teda na to, že sú prázdniny). Prvých desať minút si vždy vyčlením na vylihovanie a prekutranie sociálnych sietí.

Ďalším krokom je ranná hygiena. Podmienky máme značne bojové. Kúpeľňa je verejná a vždy prekvapujúco plná. Naše stretnutia sú intímne a to častokrát až za hranice znesiteľnosti. Zatiaľ čo ostatní sa vracajú naspäť do izieb, aby sa naďalej oddávali spánku či iným, rovnako príjemným, činnostiam, ja odomykám vchod a vyrážam na cestu. Hoci svoj deň začínam pomerne skoro, domáci sú už dávno na nohách a posedávajú na Pho.

V niektoré dni odchádzam neskôr, a to preto, že cesta do roboty mi trvá 5 minút. Iné dni sa náhlim čo najskôr. Je to preto, lebo potrebujem prekonať 25 km na motorke po hlavnom ťahu smerom na Hanoj. Cesta je to vskutku nebezpečná a 120 percent môjho sústredenia je smerovaného na moju jazdu. Hoci som túto trasu prešla už približne 50krát(teda cca 1250 km), vždy je pre mňa slastným pocitom, keď zosadám z motorky. Ďakujem neviditeľným silám, a aj sebe a svojej schopnosti rýchlo reagovať, že som zase raz prišla živá a zdravá.

Potom nasleduje jedna alebo dve vyučovacie hodiny, pričom každá trvá hodinu a pol. Niekedy sú to malé detičky, a ja im spievam a tancujeme v kruhu. Niekedy sú to starší žiaci a učíme sa novú gramatiku, slovíčka a hráme hry. Práca s nimi je neskutočne frustrujúca, a to najmä preto, že nemám asistenta. Nemám teda prostredníka, ktorý by preložil moje slová do ich rodného jazyka. Okrem učenia angličtiny som teda ešte aj učiteľ neverbálnej komunikácie. A hoci ma dokážu rozhnevať, sú dôvodom, pre ktorý by som tu ešte zostala. Ak by mi teraz niekto položil zmluvu a povedal mi: zostaň tu dlhšie, podpísala by som ju. Nechce sa mi rozlúčiť s mojimi detičkami. Veď uznajte. Sú to anjelici. No teda aspoň navonok.

Obed 11:00-15:00 Siesta

Píšem Samovi, že vyrážam. Čaká pred kinom, ktoré je sídliskom prvého, hlavného, centra anglickej školy Popodoo. Práve toto miesto sa stalo pre Sama pracoviskom a pre nás oboch jediným domovom, ktorý tu máme. Ideme na obed.

Väčšinou si dáme ryžu s možnosťami. Funguje to v podstate tak, že vám na tanier naložia ryže ako pre armádu a vy si potom vyberáte prílohy. V ponuke je široká škála zeleniny, medzi ňou aj zemiaky, ktoré sú príloha k ryži( áno dobre počujete). Potom si už vyberáte z niekoľkých druhov tofu, rýb a mias. Cena sa odvíja od toho, koľko si toho naberiete. Na tejto fotke si dávam pečenú tekvicu hokaido, tofu plnené mletým mäskom, kapustovú rolku plnenú mäsom, vyprážaný jarný závitok a kúsky bravčoviny, ktoré sú grilované na ohni. Okrem toho si k tomu naberiem misku vývaru a pripravím si zálievku na ryžu. Tá je z rybej omáčky, čerstvých limetiek a nastrihanej čili papričky. Cena dnešného obeda: 60 centov. Chuť dnešného obeda: perfektná.

Po ceste z obeda sa zastavíme na malom trhu. Ideme priamo k 'našej tete kimchiovej'. Voláme ju tak, pretože si u nej vždy kúpime za 40 centov pohár perfektného čerstvého kimchi. Poniže cesty smerom domov sa zastavíme u 'našej tety avokádovej'. No asi je jasné, prečo ju tak voláme. Dáva nám vždy avokáda a banány za perfektnú cenu. Občas nám dokonca prihodí niečo do tašky a nič za to nechce. Banány, ktoré predáva sa nedajú porovnať s tým, čo predávajú u nás. Tieto sú sladučké, čerstvé banány a sú perfektné s obyčajným bielym jogurtom, ktorý je mierne kyslý a pripomína skôr smotanu. Práve táto vyvážená kombinácia chutí zapríčinila, že je to náš poobedný dezert.

Pred večerným vyučovaním máme niekoľko hodín voľného času. Je to preto, lebo je tu príliš teplo na to, aby čokoľvek robili. Je to jednoducho čas, kedy je všetko zavreté a všetci spia. No načo chodiť domov, keď sa dá pohodlne vyspať aj na motorke. Ja to bohužiaľ zatiaľ nedokážem, ale je to jeden z mnohých dôvodov, prečo chodím na jógu. Práve tou, alebo podobnými aktivitami, si vypĺňame siestu. A občas si podriememe aj my.

Po sieste 15:00-21:00 Druhá časť pracovného dňa

Okolo tretej/ štvrtej hodiny sa Vietnam opäť prebúdza a nám začína druhá časť pracovného dňa. Opäť nasadám na motorku a fujazdím 25 kilometrov do roboty. V tomto čase je doprava ešte o kus šialenejšia. A tak po dvoch až troch momentoch, v ktorých si myslím, že toto je môj koniec, prichádzam do roboty.

Večer 21:00- Čas ísť spať!

Keď sa po poslednej hodine (o deviatej večer) stretávam so Samom, sme už obaja unavení. Spoločne ideme k 'našim'. Je to reštaurácia, kde sme spoznali úžasnú rodinu. Od úplného začiatku k nám boli príjemní a vždy nám vytvorili priateľskú a domácku atmosféru. Majú na výber široký sortiment, takže našu večeru obmieňame. Pražená ryža s mäskom, pražené rezance s mäskom a špenátom, alebo jednoducho Pho na rôzne spôsoby. Vždy nám prihodia ešte niečo, nejakú malú špecialitku, za ktorú nikdy neplatíme. Jednoducho nám ju chcú ukázať.

Poslednou zastávkou dňa je Bia Hoi. Ak sme zdraví(pretože občas nám deti posunú nejakú chorobu), posadíme sa do našej krčmičky a dáme si každý jedno pivo na dobrú noc.

Občas sa mi jednoducho pred spaním nechce zísť o poschodie nižšie do kúpeľne, ktorej môžu konkurovať len tie na starých internátoch v Bratislave. A tak využívam čistejšiu a menej zložitejšiu alternatívu. Áno, sprchujem sa v bidete. A som spokojná.

A potom už len spať. Pretože ráno sa začína ďalší bežný deň. A mojou poslednou myšlienkou je len to, že by som tu rada zostala dlhšie, pretože ešte tu mám veľa vecí, ktoré musím dokončiť.

Zaujímavosť na záver

Pat a Mat sú zaručený spôsob, ako umlčať deti aspoň na pár minút. Zatiaľ žiadna iná rozprávka nefungovala tak dobre.

---