Ťažké začiatky

Martina
Aug 13, 2018
4 min read

Ťažko s nimi⁉

Dva dni pred odletom do Vietnamu sme si pokojne spali v posteli, keď ma zobudila správa na facebooku. Nemenované vietnamské dievča mi oznámilo, že robota, ktorú sme mali vybavenú, aj s nocľahom, už nie je. Jednoducho ju manažér anglickej školy dal niekomu, kto práve išiel okolo. To bol vlastne ten moment, ktorý započal viac ako týždeň nekonečného stresu a neistoty. Začal sa pre nás kolotoč posielania životopisov a dlhého čakania na odpovede, ktoré nikdy neprišli. Vietnamci totiž majú taký zlozvyk. Nikdy si nečítajú čo napíšete a nikdy nepovedia veci na rovinu. A tak, hoci sme vždy začali informáciou, že skutočne ideme pracovať iba na tri mesiace, konverzácia končila prekvapeným: tak krátko? tak to nič. Ďalším problémom bolo, že sme dvaja. A to sa potom robota hľadala skutočne ťažko. Záver? Platy sú tu naozaj vysoké, ale je potrebné stráviť tu aspoň pol roka. To je totiž doba, na ktorú sa podpisuje kontrakt.

Rozhodli sme sa teda, že pôjdeme do Thai Nguyenu, mesta kde Samo minulý rok pôsobil ako internista. A deň pred odletom sa na nás dokonca usmialo šťastie a ponúkli mu robotu v jednom centre. Dokonca s ubytovaním pre oboch zadarmo. A to nás presvedčilo o tom, že je čas zabudnúť na našu požiadavku, bývanie pri mori, a jednoducho ísť na istotu. Mali sme ponuku aj pri pláži, no keď sme z Hanoja napísali, či máme sadnúť na priamy spoj na miesto ponuky, či je to naozaj isté, odpísali nám: musíme sa spýtať manažéra. A potom nasledovalo už iba staré známe: Vy ste tu len na tri mesiace? No nie slečna, len sme vám to povedali/ napísali asi päťkrát.

Po všetkých komplikáciách a problémoch. Po behaní po všetkých anglických centrách v Thai Nguyene sme obaja podpísali kontrakty. Takmer okamžite z nás opadol stres a začalo sa obdobie užívania si tejto exotickej krajiny, konečne ako oficiálni učitelia angličtiny.

Som učiteľka🙋

Po podpísaní kontraktu som sa na ďalších desať týždňov stala učiteľkou v KILA ACADEMY. Napriek niekoľkým problémom, ako napríklad mierne zavádzanie zo strany mojich zamestnávateľov, som konečne prestala cítiť stres a psychickú záťaž posledných dní.

Mesačná bilancia

Dnes je to presne mesiac od kedy pracujem. Toto je bilancia prvého mesiaca.

Počet odrobených hodín: 100

Počet najazdených kilometrov na motorke: 1000km

Počet nervových výbuchov na hodine: cca. 50

Počet vyhrážania sa stretnutím s rodičmi: cca. 10

Počet momentov, keď som chcela zrušiť kontrakt: cca. 20

Počet momentov, keď som si uvedomila, že ľúbim svojich študentov: Nespočetne veľa

Jazdím na motorke🛵

Všetko to začalo, keď mi poslali rozvrh práce. Zrazu som zistila, že budem každodenne dochádzať do roboty približne 25km. Cena taxíku je privysoká na to, aby som ním chodila každý deň a autobus chodí iba v nevyhovujúcich časoch. Moja akadémia mi odovzdala kľúče od motorky a poslali ma domov. A tak som teda prvýkrát v živote sadla na motorku s prevodovkou a začala som jazdiť. Samotný princíp jazdenia nie je ťažký. Avšak prežiť vo Vietnamskej doprave je o niečo náročnejšie. A tak držím jednu ruku na plyne, jednu nohu na brzde a druhú ruku na trúbe. Tá je mimochodom veľmi dôležitá. Azda viac ako brzda.

Prepletám sa pomedzi kamióny, nákladné autá, autobusy a snažím sa predpokladať čo spravia motorkári okolo mňa. Nanešťastie je to naozaj veľmi zložitá úloha, nakoľko smerovka doprava znamená, že idú doprava, rovno alebo doľava. Niekedy znamená aj to, že idú cúvať. V mojom smere vždy ide niekto oproti. Samozrejme, že to nedáva zmysel, ale tu je to jednoducho normálne. A áno, povedzme si to na rovinu, aj my to niekedy robíme. Jazdenie na motorke je o sústredení. Venujem 100 percent svojej pozornosti tmou, aby som sa domov vrátila živá a zdravá. A to je hádam môj najväčší cieľ. Jazdiť, jesť, výletovať a robiť všetko tak, aby som na konci povedala: Ako dobre, že sa nám nič nestalo.

Jedlo 🥗

Som veľká milovníčka bryndze a kyslej smotany. Tieto dve veci jem takmer každodenne a preto je pre mňa dlhodobý pobyt vo Vietname výzva. Strava sa tu skladá hlavne z mäsových produktov a ryže. Syr a mliečne výrobky teda musia na tri mesiace ustúpiť do pozadia. A napriek tomu, že mi tieto suroviny budú chýbať, milujem vietnamskú kuchyňu. V každom článku predstavím zopár pokrmov, ktoré si našli cestu do môjho srdiečka.

Banh Xeo🥘

Banh Xeo doslovnom preklade znamená syčiaci koláč. A naozaj je hrdým nositeľom tohto mena. Jeho názov je odvodený od zvuku, ktorý vydáva cesto keď sa vyleje do rozhorúčeného oleja. Na prvý pohľad by ste ho mohli prirovnať k omelete, či už farbou, alebo vzhľadom. Práve preto je prekvapivé, že, v skutočnosti, neobsahuje žiadne vajíčka. Cesto je, samozrejme, z ryžovej múky, vody a kurkumy. Je naliate do rozhorúčeného oleja a pražené do chrumkava. Počas procesu praženia, sa pridá náplň pozostávajúca najmä z cibuľky, bravčového mäsa alebo kreviet, fazuľových výhonkov a mungo fazule.

Toto jedlo sa podáva so zeleninovou oblohou, miskou so sladko-kyslou omáčkou (rybia omáčka, cukor, limetka a čili) a čerstvým ryžovým papierom. Ten si vezmete do ruky, dáte naň trochu zeleniny a kúsok banh xea(väčšinou ho postrihajú na menšie časti) a zatočíte. Rolku si potom namočíte do omáčky a môžete jesť.

Hoci tento pokrm nepatrí medzi tie zdravšie jedlá Vietnamskej kuchyne, je to ideálna bodka za večerou či obedom.

Cena: 20k VND (0,75€)

Chuť:⬛⬛⬛⬛⬜

Banh Bao🥚

Banh Bao vyzerá ako parená buchta z ryžovej múky. Väčšinou je ale plnená zmesou hríbov, mäsa, zeleniny a častokrát ukrýva aj malé prepeličie vajíčko. Okrem tejto klasickej verzie sa dá kúpiť aj vegetariánska a sladká alternatíva. V situáciách, v ktorých by ste si na Slovensku kúpili dajme tomu kebab alebo bagetu, si tu kúpite Banh Bao. Je to teda forma rýchleho občerstvenia.

Cena : 7k VND (0,26€)