Zimný skialpový roadtrip (Rakúsko,Slovinsko,Taliansko)

Trasa: Levice-Mallnitz(Rakúsko)-Kals(Rakúsko)-Terst(Taliansko)-Strunjun(Slovinsko)-Mrežce(Slovinsko)-Levice

Trvanie: 6dní

Počet skialpových výšlapov: 3

Počet hádok: 1

Balenie a cesta

Balenie bolo náročné. Pomestiť do auta lyže, turistické vybavenie, oblečenie a kuchyňu pre dvoch ľudí je jednoducho boj. Nakoniec sa nám to podarilo a úspešne sme zamierili na smer Komárno (o tri hodiny neskôr, ako sme plánovali). Hoci sme mali pred sebou vyše 600km, držal sa nás taký ten počiatočný entuziazmus, takže to bolo zvládnuteľné. Výhoda dvoch šoférov spočíva v tom, že už večer sme rozkladali stan v cieli. Nepríjemným prekvapením boli zelené tabule, ktoré oznamovali zákaz kempovania. Spali sme teda tesne pred nimi. Celú zimnú sezónu sme strávili v Samovej izbe, pekne v teplúčku, preto bola prvá noc skúškou ohňom, ktorú sme síce zložili ale ďalšie noci prichádzali postupne ďalšie a ďalšie zlepšováky.

Mallnitz- lyžiarske stredisko Ankogel

•Nadmorská výška:

1 287-2 636m n.m

•Zjazdovka:

celkom 13km

•Vleky a lanovky:

5

•Cena skipasu: 46,5/deň

Ráno sme pomerne neskoro vyrazili na svah. Kým sme sa obuli (ja) a nalepili pásy (tiež ja), ubehla dobrá hodinka. Rozbeh bol pomalý a ťažký, hlavne po noci viac preležanej, ako prespatej. Na zjazdovke nebolo veľa ľudí, a ak bolo, boli rozptýlení tak, že sme ich ledva zaregistrovali. Na výber je tu nespočet tratí od tých najmiernejších až po tie najdrsnejšie. Pomerne dlho (kvôli mne) ideme na prvú zastávku, kde sa nachádza turistická chata. Všade je ťažká vlhká hmla, takže si užívame aspoň všadeprítomný les zahalený v mlieku. Samo ma učí vyšívať si svoje cestičky a následne objavujeme uzavretú trať, ktorá je bez stôp. Užívame si teda nedotknutú krásu tejto doliny nevnímajúc, že len pár metrov za stromami je rušný lyžiarsky deň.

Ceny na chate by som prirovnala k Brnčalke. Sú teda trochu vyššie, ale nie je to žiadna katastrofa. Zo všetkých kútov chaty počuť jazyk našich českých bratov. Tak ako všade aj tu sú v početnej prevahe. Na vrchol by to malo trvať ešte zhruba dve hodinky. Hmla postupne trhala svoje závoje a nám sa obohacuje výšľap o výhľady na dolinu. Samo ide až na vrch mňa nechávajúcu približne v polke cesty. Vravím si, že na prvýkrát to musí stačiť.

Svoje lyžiarske skúsenosti viem zrátať na prstoch jednej ruky. Najskôr lyžiarsky výcvik, na ktorom sme sa s Marekom(kamarát zo strednej školy)len dva dni učili sadnúť správne na vlek tak, aby sme nepadli už v polovici cesty na vrchol. Druhý lyžiarsky výcvik, na ktorom som skončila na ošetrovni a zaslúžene dostala cenu *Pád lyžiarskeho zájazdu*. Minulý rok som skúsila zjazdovku a prvý deň bol super. Ten druhý som sa v polovici kopca rozplakala, že to nedám. A ten posledný slávny pokus bol tento rok, keď ma Samo zobral skialpovať do Tatier. Nuž ten dopadol tak, že sme si boli takmer istí, že lyže si znesiem dole na chrbte aj tu, v Mallnitzi.

A tak mu vravím: Aspoň ty si vyjdi na vrchol, ja to asi ani nezlyžujem. Ale v duchu som si vravela dokelu Martina, toto je trapas, normálne to zlyžuj. Tak som to spravila. Prekvapila som Sama a aj samú seba, ale konečne sme teda započali našu skialpovú sezónu. Dole sme išli ako poslední ľudia na svahu a za chrbtom nám išiel ratrak, takže deň sme využili do posledného okamihu.

Navlhnutí, skrehnutí sme sa tešili ako si dáme teplú spršku a ľahneme si do postele.. teda keby sme neboli na roadtripe. Čakal nás iba rovnako vlhký stan a studené, no suché, oblečenie. A ďalšia chladná noc. Po dlhom hľadaní sme sa rozhodli prejsť do vedľajšej doliny Kals, kde sme si len veľmi ťažko našli miesto na kempovanie tak, aby sme neboli hneď pri hlavnej ceste. Zaspávali sme v hnedej krajine plnej blata. Zobudili sme sa do hustého padania vločiek, ktoré boli veľké ako čerešne a neúprosne nás pochovávali pod hrubou pokrývkou.

Kals

•Nadmorská výška:

920-2422 m n.m.

•Zjazdovka:

celkom 37km

•Vleky a lanovky:

13

•Cena skipasu: 46,5/deň

Ráno sa začína balením mokrého stanu a spacákov do už mierne navlhutého auta. Pokračuje tlačením zapadnutého auta a dvojhodinovým čakaním v aute. Na zjazdovke, ktorú sme si vyhliadli totiž odpaľujú lavíny, a preto sa neodvažujeme vydať do tých končín. Ideme teda na nižšiu alternatívu, ktorá sa nachádzala na opačnej strane dediny. Dnešný výšľap ide oveľa rýchlejšie ako včerajší a to napriek tomu, že sa zase plahočíme hmlou. Na niektorých miestach vykúka slniečko a na krátke časové úseky sa nám ukazujú horské chrbáty okolo nás. V diaľkach počujeme výbuchy a padanie lavín. Sme teda radi za to, ktorú alternatívu sme si vybrali. Cesta dole je náročná, pretože si poriadne nedovidíme na nohy, a teda opäť na svahu zmätkujem. Neskôr sa nám ukazuje slnko a užívame si poriadnu jazdu. S tým, že hoci sme mokrí a už aj mierne unavení, ale vieme, že zajtra nás čaká more.

Na parkovisku sa prezliekame do suchých vecí a ukazuje sa, že nech sme kdekoľvek na svete, jednoducho sme najväčší sálamisti v okolí. A tak na záchodoch umývam seba, hrniec a panvicu. Naskladáme sa do auta a vyrážame smerom na juh. Uvedomujem si, že je dobre, že sme išli iba my dvaja, pretože pre nikoho iného sme už miesto nemali.

Po strasti plnej ceste cez horské priechody sa dostávame na talianske cesty a až do neskorého večera si hľadáme *ubytovanie* mimo hlavnej cesty. Každý večer sme si vyhradili chvíľku na dobré červené vínko a teplú varenú večeru. O tú sa väčšinou postaral Samo, kým ja som krájala suroviny a lízala si rany v stane.

Terst

Ráno sa zobúdzame spotení, áno! spotení, a vyliezame do slnečného dňa. Okamžite sušíme stan a prezliekame sa do krátkych nohavíc a odkladáme bundy. Začíname prechádzkou okolo jazera a mierime na zrúcaninu hradu. Pekná ranná rozcvička, po ktorej už neváhame ani minutu a vyrážame na pobrežie.

Tieto veľkonočné vajíčka nám na okne nechali deti nemeckej rodinky, ktorá tak isto ako my roadtripovala.

Terst je krásne historické mestečko, ktoré je preslávené svojim prístavom. Pre nás, nie až tak veľmi milovníkov pamiatok a miest, je to príliš preplnené. Len zaparkovať nám trvalo hodinu a myslím, že nám trvalo dlhšie ako samotná prehliadka mesta. Takmer okamžite sa teda presúvame na menej frekventované miesto, kde sa poriadne vymorujeme.

Strunjan Nature Park

Dobíjame seba a solárne panely. Užívam si kontrastnosť toho, kde som sa nachádzala včera a kde som dnes. Vezmem si chvíľku na obdivovanie lesknúcej sa hladiny a uvedomujem si, aké mám šťastie, že žijem tak, ako žijem. Slobodne si behám z krajiny do krajiny, všade som vítaná a nikde ma neodsudzujú za to, ako vyzerám, v čo verím... Uvedomujem si aj to, že nie každému sa dostane takéhoto zaobchádzania a o to viac sa snažím si to vážiť.

Na parkovisku si kuchtíme kuskus s gnochi, páročkom, indickou omáčkou a paradajkou. A potom sa zase vydávame na sever. Späť do zimy. Spať do zimy.

Mrežce

•začiatočný bod: 1 300m n.m.

•najvyšší bod: 2 014m n.m.

•trvanie: 5h v lete

Dostať sa na počiatočný bod tejto túry bol naozaj *pôrod*. Naše auto, naplnené až po okraj, nezvláda zimnú cestu. Na malú chvíľu sa ocitá iba na dvoch kolesách, a tie, ktoré by mali byť podo mnou sa snažia ísť po ľadovej stene na mojej pravej strane. Po krátkom úseku, po 10 minútach tlačenia a cúvania sa rozhodujeme, že ďalej ideme pešo. Ja, typická žena, pociťujem silnú podráždenosť nad situáciou. Začíname teda krátkym vadením sa, ktoré nás ale rýchlo prejde.

Môže za to hlavne slniečko v kombinácií s čistým nebom, ktoré nám sľubuje neskutočné výhľady. Po hodine chôdze cez les sa dostávame do žľabu, nad ktorým nás čaká horská chata. Tu si dopĺňame energiu burkom a pivom. Na vrch pokračujeme spolu, avšak ja s mačkami a Samo na lyžiach. Výstup je rýchly a nenáročný a o chvíľu sa kocháme tým, pre čo to vlastne robíme. Výhľady, ktoré nám berú dych a nechávajú nás v úctivom tichu. Samo si zlyžuje aj tento úsek. Ja si zatiaľ pomaličky kráčam dole a obdivujem prírodu okolo mňa. Skialp ma síce baví, ale v tomto okamihu si uvedomujem tú krásu toho, že tieto hory dokážem pokoriť svojimi nohami.

Po krátkej zastávke na chate už lyžujeme smerom dole. Tentoraz obaja a ja sa, okrem jednej cúvacej akcie, po hlave púšťam do skialpovania mimo zjazdoviek. A okamžite tomuto krásnemu športu prepadám.

Posledná noc sa nesie v znamení gýčových výhľadov a pivka. Ráno nás už čaká iba dlhá cesta domov.