Šar planina (Macedónsko)

Kde? Šar planina sa nachádza na rozmedzí Albánska, Macedónska a Kosova.

Čo? Sú to najrozsiahlejšie nepretržité pasienky na našom kontinente.

Ako? Z Bratislavy sa dá do Skopje dostať lietadlom za vynikajúcu cenu. Lieta tu nízkonákladová spoločnosť Wizzair.

---

Šar planina. Nenájdete toho o nej veľa. Jedno lyžiarske stredisko a zle značené turistické trasy. Väčšinu by to asi odradilo. My sme sa našťastie napriek tomu rozhodli, že tieto hory skúsime pokoriť. Po kúpe leteniek sme sa pustili do vymýšľania konkrétneho plánu. Pomaly sme začali zisťovať, že internet mal v niečom pravdu. Trasy sú značené slabo. Poriadnu mapu sme nenašli. Jediným jasným plánom teda bolo len to, že chceme niekoľko dní putovať horami. A ostatné nám určia ony.

Doma sme sa ešte poriadne napráskali teplým jedlom. Keď sme odchádzali na letisko, nevyzeralo to s nami ružovo. Samo bol chorý, zmeškali sme autobus a ja som mala neustále pocit, že som si niečo zabudla( a bola to pravda). Našťastie ako vždy, sa všetko obrátilo na dobré. Už za pasovou kontrolou sme sa usadili a čakali na naše zmeškané lietadlo. Chorému Samovi som, za nehoráznu cenu, kúpila čaj s medom. Úplne objektívne si treba povedať, že práve ten ho vytrhol z biedy. A mňa do nej takmer uvrhol.

Po krátkom, ale ťažkom, lete sme vystúpili v Skopje. Na 4 hodinky sme sa natiahli na stoličky a zobudili sa až tesne pred odchodom autobusu. V Tetove sme boli už o necelé dve hodiny. Najbližšie dni sme sa chystali stráviť v horách, takže sme si museli poriadne nakúpiť. Robili sme to hlava nehlava a o chvíľu sme mali plné batohy. Nabalili sme si chlieb, salámu, syr, konzervy, halvu, jahodový džemík a sušené ďatle. Náš odchod sa už nedal dlhšie odkladať. Do dediny, z ktorej sme chceli vyraziť na túru, nejdú autobusy. Vybrali sme sa teda na 2o kilometrovú púť po asfaltovej ceste.

Na Slovensku sme nevideli slniečku už pomaly dva týždne, takže sme si užívali každý lúč, ktorý na nás dopadal. Začali sme stopovať. Predsa len sa nám nechcelo, tak dlho, ísť pešo po hlavnej ceste. Nech si vraví kto chce, čo chce, dobrí ľudia ešte sú. Takmer okamžite nám zastavuje auto. Jeho vodič,

Burhan, je oblečený ako robotník. Napriek tomu sedí v Mercedese, ktorý je vybavený bielou kožou. Práve tento kontrast Sama fascinoval. Hoci nejde až do našej cieľovej destinácie, sme potešení, že si skrátime cestu. Keď nás vyložil, pozval nás na kávu a čaj. Porozprávali sme sa. Vedel dobre po anglicky. Vymenili sme si kontakty a srdečne ho pozvali k nám na Slovensko. Už sme boli pripravení rozlúčiť sa, keď si zmyslel,že nám môže a chce pomôcť ešte o čosi viac. Nakoniec si kvôli nám spravil dlhú zachádzku a odviezol nás až do nášho cieľa. I keď on si to neprečíta, chcela by som sa mu opätovne poďakovať. Ukázal, že nesmieme škatulkovať ľudí na základe náboženstva, či hocijakého iného meradla spoločnosti. Po vyložení začalo naše 5 dňové putovanie týmito končinami.

Trasa nášho putovania ↓

1.Deň- Tetovo-Veshala(auto)- Veshala- Leshnica (1450m.n.m.)- cca 7km

2.Deň- Leshnica(1450m.n.m.)-Gorna Leshnica (1780m.n.m)-Sin Vrv (2550m.n.m)-Popova Šapka(1700m.n.m.)- cca 24km

3.Deň- Popova Šapka(1700m.n.m.)- Brodec(1050m.n.m.)-Jurta pod Kobilicou(1600m.n.m.)

4.Deň- Jurta pod Kobilicou(1600m.n.m.)-Kobilica(2528m.n.m.)-Brodec(1050m.n.m.)-Tetovo(auto) cca12km

Deň prvý- pomalý rozbeh

Vyrážame na cestu. Lúčime sa s poslednou dedinkou Bozovce a ideme do divočiny. Stretávame pracujúcich ľudí. Niektorí pasú dobytok, niektorí vozia na koňoch seno a drevo. Prípravy na tuhú zimu sú v plnom prúde. Digitálny teplomer na mešite ukazuje mínus nula stupňov(áno čítate správne). Napriek nízkej teplote vyzliekame bundy. Takto slnečno u nás nebolo už dlho. Sme unavení z nočného cestovania. Na malej lúčke si zložíme batohy. Vyvalíme sa na slnko. O desať minút už o sebe nevieme. Prebudí nás až zima, ktorú spôsobil mrak prechádzajúci cez slnko. Keď sa postavíme a zájdeme za roh, už zase je krásne slnečno. Ja osobne mám veľmi pomalý rozbeh a vyhovuje mi, že dnešná trasa nie je ani náročná, ani dlhá. Keď sa večer ukladáme na spánok, je zima. Našťastie sme si spravila náš súkromný ohník. Dlho pri ňom sedíme a plánujeme. Zajtra sa pokúsime vyjsť na Titov Vrv(najvyšší vrch) z druhej strany ako je chodník. Keď je všetko naplánované a pomaly nám klipkajú oči, ideme spať. Ustelieme si v starých kamenných garážach. Snáď to zabráni aspoň vetru a my sa dobre vyspíme.

Deň druhý- Hory nepokoríš

Ráno odzrkadľuje noc. Je ťažké. Spali sme v zime a do nej sa aj zobúdzame. Samo je už rozbehnutý a pripravený makať. Ja nie. Prvú polovicu dňa len prepletám jednu nohu cez druhú. Pociťujem nedostatok energie, ale neriešim ho. Myslím si, že je to nedostatkom spánku. Náš plán vyjsť na Titov Vrv postupne padá. Cesta je ľadová a nebezpečná. Okamžite sa rozhodneme, že sa neoplatí riskovať a preskupujeme sa. Mojím tempom však na Titov Vrv nestihneme vyjsť, pretože sme ďaleko od chodníka. Aj tak si užívame nádherné pohľady, ktoré sa nám naskytujú.

Trvalo mi to dlho, ale nakoniec som si uvedomila, že som ráno ledva jedla. Môj nedostatok energie sa teda ukázal ako úplne oprávnený. Po výdatnom obede v sedle sa začínam rozbiehať. Máme plán dneska spať v teple. Vyhliadli sme si útulňu na Popovej Šapke. Ale predsa len je tu ten pocit, ktorý trápi duše tých, ktorí chodia po horách. Ten pocit, ktorý vám hovorí, že chcete stáť na vrchole a pozerať sa. Každý to cíti inak. No ja by som to opísala ako túžbu chytiť horu do dlane. Pretože tak, ako vám sadne vychladené pivo presne do dlane, tak aj vrchol hory. Je spravený na to aby ste naň vyšli. Aby ste sa unavene zvalili na vrchu a položili ruku tak, aby vám do nej zapasovala. Aj Samo chce ísť na vrch. Určite to necíti takto umelecky. Ale zhodli sme sa. A tak postupne serpentínami stúpame na Sin Vrv.

Z neho nás čaká nekonečné klesanie. Niekoľko hodín nerobíme nič iné, iba ideme dole. V diaľke vidíme ohne. Domáci pália obrovské polia kosodreviny v snahe vytvoriť viac pasienkov.

Dneska kráčame aj za tmy. Beznádejne sa snažíme nájsť útulňu Smreka. Tak kde je zaznačená, nie je. Keď už ideme cez Popovu Šapku, natrafíme na ňu. Úplne náhodou. Úplne inde ako mala byť. Je zatvorená. Stojíme pred ňou. Zmierene. A v tom prišlo auto. Vystúpili dvaja poľovníci. Ubytovali nás. Predali nám pivo. Túto noc sme zaspávali v starej, socialistickej chate. Ale útulnej. Iba my a dvaja lovci, ktorí sa chystali loviť kamzíky. Nechali nám kľúče a nad ránom odišli. My sme spali do neskorého rána.

Deň tretí- Zo zimy do jesene

Ráno sme sa prebudili do rozprávky. Pozreli sme sa z okna a všetko bolo prikryté snehom. A slnko krásne osvetľovalo celú tú nádheru. Samo ma prekvapil teplým čajom, ktorý sme si náležite užili. Teplý nápoj bol pre nás luxus.

Prechádzku snehom sme si užili. Išli sme cez ihličnatý les, ktorý kontrastoval so snehom. Stretli sme iba srnky. Ani dnes sme neskrížili cestu iným turistom. Ani si nemyslím, že tam okrem nás nejakí boli. Celý les patril nám. Schádzali sme do dediny Brodec. Chceli sme sa tešiť na obchod, ale neodvážili sme sa. Nevedeli sme či nejaký bude. A ak bude, či bude otvorený. Prišli sme do dediny. Bola som dosť na pochybách, či neurazím miestnych. Pre istotu som si dala šatku, ale ukázalo sa to ako zbytočné. Títo ľudia sú nanajvýš tolerantní voči ostatným. Obchod našťastie bol otvorený. Nakúpili sme si potrebné veci ako chlieb a zeleninu. Ale aj hlúposti ako malé koláčiky a banánový džús. Rozložili sme sa na malom námestíčku a obedovali sme. Zrazu sa nenápadne okolo nás začali objavovať deti. Zvedavo sa na nás pozerali.

Po obede sme sa vydali na cestu. Nečakala nás dlhá vzdialenosť ani veľké stúpanie. Išli sme pomalým oddychovým tempom. Okolo nás už nebola zima. Ešte stále tu bola krásna farebná jeseň. Išli sme pomaličky. Oddychovali sme. Obzerali sme sa. Nikam sme sa neponáhľali. Večer sme sa rozhodli zohriať pri ohni. Na oblohe bol mesiac v splne. Bolo to akoby bol deň. Pozerali sme sa hore na vrchol, ktorý sme chceli ráno zdolať. Nakoniec sme išli spať do opustenej jurty. Nefúkalo tam. V spacákoch bolo teplo. Netrvalo dlho a zaspali sme. Ja neskôr ako Samo, pretože som stále počula kroky. Bála som sa, že si nás nejaký vlk pomýli s ovcou.

Deň štvrtý- Kobilica a Burek

Ráno sme okamžite vyrazili. Čakal nás pomerne dlhý výstup na vrchol Kobilica. O dve hodiny po opustení jurty sme sa postavili na vrchol. Tam sme sa najedli. S takým menším pocitom smútku, že opúšťame tieto pohostinné kopce. Ja s rozhodnutím, že o tomto výlete musím napísať čo najskôr. Chcela by som povedať ľudom, že je tu krásne. Chcela by som vám odporučiť, aby ste sem prišli v momente, keď sa budete cítiť unavení každodennou rutinou a predsudkami. Keď schádzame dole, mierne nám 'zašíbáva'. Niekoľko hodín nerobíme nič iné iba zostupujeme. Najskôr k jurte, kde stretávame pastiera, ktorý sa s nami dá do reči. Potom do Brodca. Tam sa snažíme nájsť taxík do Tetova. Jeden pán nám ponúkol, že nás odvezie. Len škoda, že chcel osemnásobok normálnej ceny. Vysvetlili sme mu, že je to veľa. On nám poradil aby sme stopovali na spodnej ceste. Tak sme stopovali. A stopli sme jeho. Nakoniec nás zobral zadarmo. Ešte sa so Samom aj dobre porozprávali.

Na večer prichádzame do Skopje. Samo je v meste už druhýkrát. Ukazuje mi promenádu. Most so sochami, ktoré zbesilo fotili, keď tu boli prvý raz. Fotíme sa. Jeme mini donutky. Konečne si kupujeme pivo a ideme na ubytovanie. Po dlhom čase sa osprchujeme, ale následne si zase obliekame špinavé oblečenie. Nič iné nemáme. Ešte sa ideme prejsť večerným mestom. Dávame si burek a kebab. A ako sa občas stáva, keď sú dvaja dlho osamote, povadíme sa. Potom nás už čaká len mäkká posteľ, ktorá je pre nás zaslúženou odmenou.

Deň piaty- Pinďúr

Ráno sa zobúdzame do ďalšieho pekného dňa. Do posledného.

Zvyšný čas využívame na to, aby sme jedli. Zobudili sme sa. Najedli sme sa. Od ubytovali sme sa. Najedli sme sa. Išli sme na autobus. Predtým sme sa ale najedli. A na letisku tiež. Posledné macedónske pivo. Posledný burek. Miesto posledného Ajvaru, Pindjur. Je to vlastne brat Ajvaru, len zelený. Potom už iba zostávalo rozlúčiť sa s Macedónskom. Poďakovať sa Samovi a perfektný výlet, ktorý pre mňa vymyslel. Ale tak to už býva, keď si nájdete perfektného partnera do hôr aj do života.

---

💡 Zhŕňam, radím, odporúčam 💡

Doprava 🛵

✓Bratislava ->Skopje- Na tejto trase lieta spoločnosť Wizzair. Ak máte flexibilný čas a trpezlivosť hľadať, viete kúpiť letenky aj za 2o eur. My sme chceli ísť cez sviatky, takže sme si zaplatili, aj tak vynikajúcu cenu, 5o eur na osobu. Po novom máte k dispozícií o niečo väčšiu batožinu v cene letenky. Pre skromnejších ľudí to úplne stačí.

✓Skopje letisko-> Skopje mesto- Pred letiskom je zástavka autobusu Vardar Expressu. Jedna cesta stojí 3 eurá. Zaplatiť sa dá aj v Denároch aj v Eurách. Stojí na autobusovej a vlakovej stanici v Skopje. Svoju cestu ukončuje pri Holiday Inn, v centre mesta. Odchody autobusu z letiska.

✓Skopje->Tetovo- Priamo na autobusovej stanici, kde vystúpite z Vardar Expressu, si kúpite lístok do Tetova. Spoje chodia pomerne často. Lístok vás vyjde 120den, teda približne 2,5o.

✓Tetovo->Popova Šapka/Bozovce- Na tejto trase nechodia autobusy. Môžete využiť taxík, ktorý by mal stáť 100den na osobu. My sme stopovali, keďže nás neopustila viera v dobrotu ľudí. A uspeli sme takmer okamžite. Takže odporúčam, stopujte!

Spánok🛏

✓Letisko Skopje- Ak ste prileteli v noci a ráno sa chystáte vyraziť mimo Skopje, je zbytočné platiť si ubytovanie. Nie každé letisko je prívetivé k 'prespávačom'. To v Skopje však patrí medzi tie, ktoré s tým problém nemajú. Sú tu sedadlá, ktoré nie sú predelené opierkami na ruky, takže sa na ne v pokoji natiahnete.

✓Skopje- V meste je nespočetne veľa hostelov, hotelov a motelov. Stačí si vybrať na Booking.com a ubytovať sa. Ak aj píšu, že ubytovanie nie je priamo v centre, nevadí to. Všade je to na skok.

✓Leshnica- Na mapách je toto miesto označené ako kempovisko. Je to preto, lebo tu je vodný zdroj, les a rovná plocha. Teda ideálne miesto na prečkanie noci. Pre tých, ktorí nemajú stan a spia iba tak pod širákom, sú tu možnosti v prípade zlého počasia. My sme sa pred vetrom schovali v kamenných budovách, ktoré pripomínali garáže. Nájdete tu veľa ohnísk a v okolitom lesíku aj suché drevo.

✓Ubytovňa Smreka- Stará socialistická chata nachádzajúca sa v Popovej Šapke. Hneď pri ceste smerom nahor od Hotelového rezortu. Chata má tri poschodia. Samostatné izby vybavené posteľami, stolíkom a kúpeľnou. Nečakajte luxus. My sme spali vo vlastných spacákoch, aby sme si neodniesli nejaké neželané potvorky. Ale stále lepšie ako spať vonku, keďže snežilo. Za ubytovanie sme tu zaplatili 450den. A hlavne, predávajú tu pivo.

✓Jurta pod Kobilicou- Ak sa chystáte vystúpiť na tento vrchol, odporúčam vám využiť malú jurtičku pod ním. Je súčasťou opusteného pastrierskeho komplexu. Nefúka v nej a ochráni vás pred zvieratami. Čo viac si priať. Ráno stačí nechať batoh v jurte a naľahko si vybehnúť na vrchol. Takisto sa tu nachádza zdroj pitnej vody.

Jedlo🍴

✓Chleba- Určite odporúčam ochutnať čerstvý okrúhly chleba.

✓Burek- Tenké lístkové cesto plnené špenátom, syrom či dokonca mäsom. Za mňa určite vyhral mäsový, keďže bol najšťavnatejší. Za vyskúšanie ale stoja všetky.

✓Pečivo- A vlastne odporúčam všetko pečivo. Všetko je čerstvé a výborné. Na sladko aj na slano.

✓Donutky- V meste sa rozmohli stánky s malými donutkmi, ktoré sú poliate čokoládou. Je to výborné, ak sa večer prechádzate po meste a máte chuť na niečo drobné. Zároveň je to ale mastné a v podstate bez chuti. Určite to nie je ich najlepší pekárenský počin.

✓Kebab- Ak si myslíte, že je to ten istý kebab ako ten, ktorý predávajú pod vašim oknom, v podstate máte pravdu. Ale aj tak si ho dajte.

✓Ajvar- Mňa tento balkánsky počin až tak nenadchol. Na druhej strane Samo sa ho nevedel dojesť. Určite ho minimálne vyskúšajte. Je to v podstate zeleninová nátierka, ktorá je prevažne z papriky a baklažánu.

Miesta🚩

✓Šar planina- Ak ste milovníci hôr, potom určite nevynechajte túto planinu. Okúzli vás svojimi nekonečnými pasienkami a vysokými vrcholmi. Kde tu natrafíte na dedinky, ktoré obývajú dobrosrdeční, jednoduchí ľudia. Ich každodenný život je fascinujúci a pre nás len ťažko predstaviteľný. Nám sa nechcelo odísť.

✓Old Bazaar Skopje- Ak máte radi úzke uličky a rozličný tovar, tak vás toto miesto uchváti.

✓Promenáda Skopje- Prejdite sa po brehoch rieky, ktorá tečie Skopje. Rady sôch a historické budovy. To všetko pekne osvetlené a upravené. Ak neviete čo večer, prechádzka je ideálna. Nečakajte, že natrafíte na nejakú divokú párty. Toto mesto má práve tú atmosféru, ktorá ľudí vyženie poprechádzať sa nočnými ulicami.