Cat Ba- drsná džungľa(Vietnam)

Kde? Cat Ba je najväčší ostrov zátoky Halong Bay

Čo? Ostrov s nedotknutou prírodou a divokým dažďovým pralesom

Ako? Autobusom do Haiphong. Loďou do Phu Long. Autobusom na Cat Bu

---

Deň prvý- Zbohom Ninh Binh, ideme sa kúpať

Nechcelo sa nám robiť si zachádzku cez Hanoj. Tak sme si objednali dopravu priamo v hoteli, v ktorom sme spali. Stále to približne 8eur. Ráno nás naložili do taxíku. Ten nás odviezol do ďalšieho hotela. Tam nás naložili do minibusu. Ten nás odviezol do ďalšieho hotela. A potom znova. Postupne sa k nám pridávali ďalší a ďalší turisti. Nakoniec nás posadili do veľkého autobusu, ktorý ani náhodou nebol spací(Obrovské sklamanie pre takého milovníka sleeper bus, ako som ja). Rozlúčili sme sa s Ninh Binhom a zase odišli na nové miesto. Každý jeden presun bol plný očakávania nových miest a zážitkov. Ale tak isto trochu trpký, pretože som si uvedomovala, že na tieto úžasné miesta sa už pravdepodobne nikdy nevrátim.

Autobus nás zaviezol do prímorského mesta Haiphong. Tam nás naložili na loď(speed boat). Musím povedať, že zorganizované to mali perfektne. Všetko bez väčších prestojov. Preto netrvalo dlho a prišli sme do malého prístavu Phu Long. Kde nás čakal ďalší autobus. A potom už naozaj len chvíľka a boli sme na Cat Be. Snažili sme sa vyberať si miesta mimo hlavného turistického ťahu. Cat Ba bola niečo uprostred. Mesto bolo preplnené cudzincami. Niektorí boli ako my. Ďalší boli typické 'plážové krysy', ktoré môžete stretnúť napríklad v Chorvátsku. Našli sa aj takí, ktorí boli presne ako ostrov. Pol na pol. My sme sem ale zamierili kvôli odvrátenej tvári ostrovu Cat Ba. Napriek rozvinutosti západného pobrežia, stred a východ ostrova zostáva nedotknutý. Takmer celú časť zaberá národný park. Aj tu sme sa ubytovali v najlacnejšom možnom hoteli. Pre tých, ktorí si radi doprajú sa tu nájdu aj drahšie ubytovania. Za niečo ‚málo‘ cez 6O eur, môžete prespať v domčekoch nad morom. Naša izba stále 5eur. Ale tak ako každá jedna izba mala ventilátor a klimatizáciu. Výnimočne sme mali aj okno. Cezeň sme videli smetisko.

Cat Ba je známa pre svoje krásne pieskové pláže. Samo, kúpania chtivý, sa rozhodol, že sa pôjdeme trochu omočiť do mora. Ja som sa bohužiaľ pre zdravotné problémy kúpať nemohla. Tak som sa prvýkrát vo Vietname učesala, slušne obliekla a išla som sa aspoň promenádovať po pobreží. Na malú chvíľu sme sa stali klasickými dovolenkármi. Prechádzali sme sa po meste, nakupovali ovocie a obdivovali západ, priam neskutočný, západ slnka. Samo sa tam dosýta vykúpal. Ja som si zatiaľ užívala teplý piesok a hľadala mušle. Reštaurácie v tomto meste boli o niečo málo drahšie, ako sme boli zvyknutí. Bolo treba nájsť takú, v ktorej okrem nás nesedel nikto cudzí. A veru sme aj takú našli. A boli sme v nej nie raz. A dostalo sa nám kráľovského zaobchádzania. Samo sa dohodol s kamarátmi zo stáže, že sa večer stretneme. Išli sme na klasické Pho. To sa stalo mojím obľúbeným jedlom. Snažila som sa ho ochutnať zo všetkých strán. S hrubými aj tenkými rezancami. S kuracím, hovädzím ale aj husím mäsom. S čili aj bez čili. S limetkou aj bez nej. Vždy bolo vynikajúce. Večer sme chvíľu posedeli. Nie dlho. Ráno nás čakala náročná cesta džungľou.

Deň druhý- Džungľa, miesto kde sa nedá nadýchnuť

Hoci predpovede boli nanajvýš pesimistické, zobudili sme sa do slnečného dňa. Nakúpili sme si jedlo a vybrali sme sa na loď. Tá stála cca 4 eurá na osobu. Keď si dáte do vyhľadávanie Cat Ba, nájde vám rôzne aktivity. Napríklad opičí ostrov alebo kajakovanie. Joga alebo lezenie po skalách. My sme samozrejme sedeli na lodi, ktorá nešla ani na jedno z týchto miest. Vedeli sme, že práve toto bude hlavná zábava všetkých turistov. My sme ale chceli zažiť autentickú Cat Bu. Hodinová plavba loďou bola nádherná. Museli sme sedieť v tieni, kvôli prudkému slnku. Ale aj tak sme si užívali výhľady na malé dračie skaly, všade okolo nás. Bola som vzrušená z každého prieplavu. Za ním bolo vždy niečo nové a okúzľujúce.

Naša loď bola najmä zásobovacia. Zastavovala pri malých dedinkách postavených na vode. Plávali na hladine mora. Ľudia na nich mali siete na chytanie rýb. Mrštne sa pohybovali po úzkych drevách, ktoré im slúžili ako chodníčky. Po tých úzkych cestičkách pobehovali aj psy. Buď ich tam mali na ochranu, alebo na jedenie. Osobne si myslím, že pravda je to druhé. Celý čas som ich odsudzovala za to, že psov berú ako potravu. Ale pri tomto pohľade si uvedomíte, že je nemožné aby tam chovali sliepky, či dokonca prasa alebo kravu. Možno práve tu som prekonala svoje predsudky. Na tomto mieste so si uvedomila ich potrebu tohto zdroja obživy. Trochu som sa zahanbila za svoj prvotný postoj k tejto veci.

Na lodi sme streli Bielorusov, takže Samo sa trošku vybláznil v ruštine. Keď sme vystúpili, boli sme jediní, ktorí sa vybrali smerom do vnútrozemia. Podarilo sa nám ‚striasť‘ turistov. Čakalo nás 12kilometrov. Kráčali sme po prudkom slnku. Vytiahli sme si dáždniky, ktoré nám perfektne poslúžili na ochranu proti slnku. Nastriekali sme sa repelentom. Ten sa neskôr ukázal ako úplne nefunkčný a nepotrebný. Mali sme ale pocit, že sme pripravení popasovať sa s dažďovým pralesom.

Prvé 4km sme išli po asfaltovej ceste do malej dediny pod horami. Ubehli veľmi rýchlo. Vravela som si super, ak to pôjde takto celý čas, bude to fajn. Keď sme vstúpili do lesa, prekvapivo, nebol iný ako obyčajný les. Po pár minútovom kráčaní sme stretli skupinu turistov so sprievodcom. Áno táto trasa sa má chodiť IBA s kompetentným človekom. Neboli zadýchaní, ani spotení. V duchu som sa tešila, že to bude rýchle a ľahké. Veľká chyba. Tí turisti nešli našu trasu. Les zhustol tak, že sme nevideli do žiadnej strany. Bolo tam tmavo a ťažko sa dýchalo. Všetko bolo uzavreté, zarastené. Iba jedna cestička bola vychodená, miestami vydláždená. Keby nebola, hneď by zarástla. Prvý mi napadol Jurský park. Všetko bolo trojnásobne väčšie ako u nás. Listy boli pevnejšie a pružnejšie. Po zemi chodili pavúky s malými telíčkami, zato obrovskými nohami. Vymyslela som hru s názvom Lezie niečo po Mati?. Hrali sme ju každých 5 minút. Možno častejšie.

Nezastavovali sme sa. Nebolo kde. Nebol tam priestor na oddych. A keď sme zastali aby sme spravili fotky, všetko nás išlo zožrať. V duchu som poďakovala za vakcíny proti chorobám od komárov. Stúpali sme prudko do kopca, len aby sme z neho vzápätí zišli. Niekde sme sa museli šplhať do strmých kamenných strání. Pomáhali sme si rukami. Bála som sa, že sa dotknem nejakého pavúka a na mieste tam zomriem. Museli sme si oddýchnuť, pretože sme sa rýchlo prehrievali.

Samo našiel pomelový strom. Bol to kúsok bez lesa a svietilo tam slniečko. Strávili sme tam krátku chvíľu. Skončila sa, keď som zbadala pavúka obrovského ako moja ruka. A nehovorím tu o jeho nohách ale tele. A mal červeno čiernu farbu. Párkrát som ho pofotili a utiekli sme zase do lesa. Nebolo nám všetko jedno, keď sme vyplašili hada a ten začal liezť dohora po listoch. Obzerali sme sa nad seba, pred seba a pod seba. Postupne sme prekonávali vrch za vrchom.

Pôvodne som sa bála, že budem pomalá. Sama by som iba brzdila, lebo má jednoznačne lepšiu kondičku ako ja. Tu v džungli sa ale stalo čosi podivné. Akoby tu všetko fungovalo naopak. Ja som išla vpredu, neochotná zastaviť. Samo vzadu, vyčerpane zdolával to, čo ja som zdolala prvá. Rada si namýšľam, že som bola ťažnou silou. Keď sa prehrial, zobrala som aj batoh. A síce v ňom dokopy nič nebolo ale v tomto teple to bola neskutočná záťaž.

Okamžite sa mi začal prehrievať organizmus. Keď Samo vychladol, zobral ho zase on. Konečne sme vyšli na May Bau Peak. Začínalo to vyzerať ako cieľ.

Posledné metre trasy som doslova prebehla. Nie pre prebytočnú energiu. Pre ďalšieho, ešte väčšieho, jedinca pavúka. Neskôr som si ho vygooglila. Vraj je úplne neškodný. Tomu odmietam uveriť. Zato pradie najväčšie siete na svete. Tá jeho mohla byť aj tri metre široká a dva metre vysoká.

Konečne sme vyšli von. Samo sa zbláznil. Stále opakoval, že sme zachránení. Rozprával sa sám so sebou. Zasiahlo nás úplné vyčerpanie. Zastavil nám autobus, plný domácich. Pozerali na nás zvláštne. Či už preto, že sme bieli, alebo preto, že sme smrdeli od potu. Večer sme sa najedli. Vymenili ďalšie peniaze. Samo vyskúšal surové ustrice, ja zase francúzske pečivo. O donute, ktorý bol poliaty čokoládou, by som vedela napísať celý článok. Pravdepodobne umelecký opis toho ako nekonečne dobre chutil. Tento večer sme zaspali rýchlo. Zaslúžený spánok po celodennej drine. Samo síce ráno tvrdil, že prasce celý čas kričali a budili ho, ale ja som nič nepočula.

Ja som spala ako zabitá.

Krátke video ako Samo prechádza džunglou.

Samove pomätenie mysle, po východe z džungle. Sme zachránení.

Na lodi.

---

💡Zhŕňam, radím, odporúčam💡

Doprava🛵

✓Pešobus- Aj tu sa dajú požičať motorky, ale naozaj ich nepotrebujete. Mesto je vlastne celé postavené pozdĺž pláže, a tak to nikam nemáte ďaleko. Dostanete sa na pláž, na trh, do prístavu a vlastne všade kam potrebujete. A pritom to nikdy netrvá dlhšie ako 15 minút.

✓Loď- Určite odporúčam ísť na nejakú plavbu. Je to neopakovateľný zážitok, ktorý vám ukáže ostrovčeky a dediny na mori.

✓Autobus- Aj tu jazdia lokálne spoje, ktoré majú pevnú a férovú cenu. My sme v nich nestretli žiadnych ďalších turistov. Čo si myslím, že je naozaj škoda. Je to lacnejšia alternatíva, ktorá navyše šetrí naše životné prostredie.

✓Bicykel- My sme tieto služby nevyužili, ale ak niekoho baví tento šport, je to výborná alternatíva. Avšak podľa mňa je tam príliš teplo na nejaký dlhší cyklo výlet.

Spánok🛏

✓Odporúčam stránku booking.com. Vietnamci sú pokrokoví. Všetko nájdete na internete. Je ich tam neúrekom. V podstate to už závisí iba od vašich požiadaviek. To najlacnejšie je už za tri eurá na noc. Smerom od pláže sa ceny, prirodzene, znižujú.

Jedlo🍴

✓Pho- Jednoducho všade. A vždy. Pho je jasný víťaz.

✓Seafood- V ponuke nájdete všetky možné morské potvorky. Samo ochutnal napríklad ustrice. Všetko krásne čerstvé. Väčšinou pripravené iba na surovo s omáčkami.

✓Ovocie- Jednoznačne zájdite na trh a nechajte si očistiť celý ananás. Pochopíte, že to čo si kupujeme tu v obchodoch, nie je ananás.

✓Pečivo- Na hlavnej ulici sme našli malú pekárničku. Neviem presnú adresu. Ani popisné číslo domu. Ale kedže je tu iba jedna hlavná ulica, som si istá, že to nájdete. Za 4o centov som tu ochutnala najlepší čokoládový donut na svete. Toto územie bolo kolóniou francúzska, takže dostanete aj typické francúzske bagety. Ale ten donut...

Pitie🥛

✓Noc Mia- Tak ako všade, aj tu spomenie tento nápoj z cukrovej trstiny. Mohlo by byť priam ideálne vychutnať si ho tu na pláži. Ale bohužiaľ, cena je tu trikrát vyššia ako inde. Teda ja vám odporúčam: Pite vodu!. Noc Miu si dáte inde.

✓Voda- samozrejme myslím tú balenú. Ale tu sa naozaj neoplatí piť iné.

Miesta🚩

✓Bến tàu Việt Hải- na internete nájdete celú kopu návrhov. Napríklad kajaky. Alebo národný park. A aj horolezectvo. Ja odporúčam sa trochu odpútať od klasiky.Zájdite do prístavu. Kúpte si lístok na loď do Bến tàu Việt Hải. Užijete si nádhernú plavbu medzi ostrovčekmi. Je to lacnejšie než organizované výlety. Len 4eurá jedna cesta. A uvidíte nádherné miesta.

✓Džungľa- Z Bến tàu Việt Hải sa môžete buď vrátiť naspäť loďou alebo ísť pešo. Na internete nájdete trasu, no pre menej zdatných turistov to nie je. Môžete si zaplatiť sprievodcu, ktorý to s vami prejde. My sme išli sami, preto sme vyrážali z Bến tàu Việt Hải. Inak sa tu končí a začína sa pri vstupe do Cat Ba national park.

✓Pláže- určite nečakajte prázdne pláže, na ktorých sa budete cítiť ako jediní ľudia na svete(také spomenie v neskorších článkoch). Ale napriek početným návštevníkom, sú tieto pláže krásne a pomerne čisté.

✓Západ slnka na pobreží- Ja síce nie som veľký fanúšik večerného presúšania sa po meste, ale západy slnka sú tu jednoducho tak krásne, že si človek nevie pomôcť. Vyrazte si do prístavu alebo na hlavnú promenádu. Neoľutujete.