Ninh Binh- Halong Bay na súši (Vietnam)

Kde? Ninh Binh je provincia, južne od hlavného mesta Hanoi.

Čo? Krasové a sopečné pohoria plus jaskyne, cez ktoré sa dá ísť na člnkoch.

Ako? Najlepšie je požičať si v meste motorku a na nej sa pohodlne prepravovať na rôzne miesta.

---

Deň prvý- Deň, keď som si spravila Hanbu a zjedla kozu

Z Ha Giangu nejde do tejto provincie žiadne priame spojenie. Ideme teda zase Sleeper busom do Hanoja. Cesty sú hrboľaté a v autobuse to hádže. Začalo mi treba cikať. Pršalo tak silno, ako som ešte nikdy na Slovensku nezažila, a môjmu problému to vôbec nepomáhalo. Spätne som ochotná si priznať, že som situáciu nezvládla najlepšie. Po minutách plakania a rôznych polôh spodnej časti tela, autobus zastavuje. Uprostred cesty. Pri skládke. Vybieham z autobusu a sprevádzajú ma pohľady spolucestujúcich. Mám so sebou dáždnik, ktorý mi podal autobusár. Nepoužijem ho ale na ochranu proti dažďu, ale proti pohľadom. A tak cikám na kope smetí, prší mi na hlavu a som schovaná za malým fialovým dáždnikom. Do autobusu sa vraciam mierne potupená, ale pocit blaženosti je silný. Neveriacky na mňa pozerajú. Niečo sa im nezdá. Pochopím, keď o necelých 5 minút zastavíme na odpočívadle. Všetci vystúpia a idú na záchod. Okrem mňa.

Na stanici v Hanoji panuje klasický, vietnamský ruch. Ak si vypýtate lístok do Ninh Binhu, pošlú vás na inú stanicu. Nás si vonku okamžite odchytávajú domáci na motorkách. Samo sadá na jednu a odchádza. Mňa, nerozumejúcu, necháva za sebou. Aj po mňa príde Vietnamec na motorke. Vysadia nás na 'stanici'. Je to iba pult a plastové stoličky. Sadáme do normálneho autobusu. Nepohodlného a okamžite sa nám cnie za Sleeper busom. Cena bola necelé 4 eurá na osobu a cesta trvala takmer 4 hodiny.

V cieli zamierime rovno do hotela, kde si prenajímame izbu. Opäť najlacnejšiu. Priemerne stojí izba pre dve osoby na noc 5 eur. Ideme do mesta na miestu špecialitku. Pripečená ryža zospodu hrnca a kozľacina. Je to výborné. V reštaurácii sa o nás starajú ako o kráľovský pár. Opäť si dávame Bia Hoi. Užívame si miestnu pohostinnosť. Na konci pobytu v reštaurácii sa mi stala milá príhoda. Iba som pod stromom obdivovala jackfruit, tropické ovocie, a zrazu cvak. Domáci ma poprosili aby som sa usmiala a zapózovala. Bolo to milé gesto.

Ráno sme si priamo v hoteli požičali motorku. Cena sa pohybuje od 4 do 10 dolárov na deň. My sme väčšinou jazdili na poloautomatickej motorke. Pre tých, ktorí nikdy na motorke nešli, sú lepšie automatické skútre. Tie ale nemajú taký silný ťah do kopca. Ninh Binh má prevažne rovinaté cesty a teda stačí aj skúter bez prevodovky.

Deň druhý- Dračie skaly na súši, plavba jaskyňami a opice

Toto miesto dostalo svoju prezývku( Halong Bay na súši) vďaka vytŕčajúcim skalným útvarom. Tie pripomínajú slávne Dračie skaly, ktoré sú v zátoke Halong Bay. Ráno ideme do Trang An-u, 7 km od mesta. Sme radi, že sme sem prišli hneď ráno. Pretože keď sme sa doplavili, už sa tam hemžilo neskutočné množstvo turistov.

Na výber sú dve cesty. Obe vedú popri chrámoch a cez jaskyne. Zaplatili sme približne 6eur na osobu. Posadili nás do loďky, spolu s ďalšími dvoma návštevníkmi. My sme sedeli s Francúzkami, milými ale občas až príliš hlučnými. Teta, ktorá kormidlovala našu loď, bola profesionálka. V jaskyniach sa prepletala pomedzi skaly. Stáčala loď raz na jednu, raz na druhú stranu. Popri tom ma ešte stihla zachrániť pred rozbitím si hlavy o vrch jaskyne. Niekedy pádlovala rukami, inokedy zase nohami. Spomenula som si na náš každoročný splav Hrona. Na to aký sme hrdí na seba, keď sa vyhneme nejakému kameňu. Táto teta by nás všetkých strčila do vrecka. Mohlo byť viac ako 30 stupňov, pražilo na nás slnko a ona bez prestania makala celé dve hodiny. V loďke boli aj 4 bambusové pádla. Pridali sme sa a ,skromne povedané, predbiehali sme všetkých.

Preplavili sme sa jaskyňou a ocitli sme sa v hlbokom kotli. Všade okolo nás boli vysoké steny hôr. A na nich, kde tu chrám. Pre domácich to muselo mať obrovský duševný význam. Dokonca aj mne, neveriacej, prišli tieto miesta posvätné. Schované uprostred prírody. Všade bolo ticho. Okolo boli vrchy a zeleň. Dole bola voda, úplne priezračná.

Keď sme sa vracali k loďke, stálo ich tam viac ako keď sme prišli. Mne prišli všetky tety rovnaké. Slamený klobúk a plachta cez tvár. Našťastie Samo vedel, ktorý čln je náš.

Zastávka v chráme nad vodou.

Našim ďalším cieľom je Hang Mua peak. Okolo hory je upravovaný areál. Tým pádom je to platená atrakcia. Cena nie je vysoká, cca 4eurá na osobu. Pred bránou sa vás budú snažiť zlákať na parkovanie za najlepšiu cenu. Aj my sme takto zaplatili necelé euro. Až pri ceste von sme sa dozvedeli, že je v cene lístku.

Na vrchol ide 450 schodov. Z vrcholu je výhľad na celé okolie. Na jednej strane ryžové polia. Na druhej riečne údolie.

Cudzinci sa na nás pozerajú mierne prekvapene. Hlavne na našu obuv. Samo sa počas svojho pobytu naučil, že najlepšie do dažďa sú sandále. Tento poznatok som využila aj ja. Je to skutočne tak. V tomto podnebí sú najlepšie otvorené topánky. Nepotrebujete outdoorovú, pevnú obuv. Hlavne ak idete zdolávať iba turistické atrakcie. Ani športovú nepremokavú bundu. Stačí dáždnik. A keď neprší, je to slnečník.

Na úplnom vrchu hory je malý prístrešok s oltárom a pagoda. Tu sme prečkali najsilnejší dážď. Dole sme už schádzali za opäť slnečného počasia.

Cuc Phuong National Park je rezervácia 45km od Ninh Binhu. Je to chránený dažďový prales. Nachádza sa tu centrum pre záchranu ohrozených druhov primátov a korytnačiek.

Za príplatok, 4eurá, sa dá vidieť opice a korytnačky, ktorá sa pripravujú na vypustenie do divočiny. Tieto centrá zachraňujú zvieratá z rúk pytliakov a umiestňujú ich do rezervácie. Stupeň jedna je v klietke. Majú tu veľké výbehy,v ktorých sa navzájom socializujú. Druhý stupeň je ohraničená a monitorovaná divočina. Po zvládnutí druhého stupňa ich vypúšťajú do voľnej prírody. Voľne žijúce opice sme tu bohužiaľ nezahliadli. Sprievodca vedel veľmi dobre po anglicky, takže nám porozprával o každej opici. Korytnačky sme si už obzreli sami. Dozvedeli sme sa, že tie sú na pokraji vyhynutia. A to hlavne preto, že v Severnom Vietname a Číne sú považované za delikatesu.

Pomaly sa nám začalo stmievať. Vybrali sme si teda zastávku najbližšie k bráne. Praveký strom.

Celý národný park je uzavretý ako veľký areál. Pri vchode dostanete mapu, na ktorej sú vyznačené rôzne zastávky. Tá je vždy pri nejakom prírodnom úkaze alebo zaujímavosti. Všetky sú pozdĺž asfaltovej cesty, ktorá ide naprieč celým parkom. Turisti môžu ísť buď pešo, autom alebo na motorke.

Išli sme rýchlo, pretože sme už v diaľke počuli búrku. Bol to môj prvý zážitok s dažďovým pralesom. Bála som sa, že ta zostaneme stratení v búrke a v daždi. Našťastie tam bola vychodená cesta. K stromu sme sa dostali v priebehu 15-tich minút. Rýchlo sme porobili zopár fotiek, zatiaľ čo sa nás snažili zožrať komáre. Bežne vo Vietname nepotrebujete repelent. Nestane sa vám, že vás večer na ulici štipne komár. Alebo, že sa vám dostane do izby a bude vás otravovať celú noc. Ale keď ste v mokrej, zalesnenej džungli, máte pocit, že sú všade. Štípe vás ich minimálne 5 naraz. Cestu naspäť sme utekali. Na malú chvíľu som zatúžila byť pravým turistom. Mať uzavretú pevnú obuv.

Pri vyťahovaní skrytej motorky z bahna, sa Samo zranil. Z rastúcej hrče na nohe mu prišlo zle. Zastavili sme v altánku uprostred pralesa. Schovali sme sa pred dažďom a Samo sa snažil dať trochu dokopy. Onedlho prišla ďalšia motorka. Mladý chalan, ktorý na nej prišiel bol úplne premočený. Schoval sa k nám do prístrešku a ako to tak býva, začali sme sa rozprávať.

Rozprávali sme sa s ním po anglicky. Potom sa nás spýtal z kade sme. Samo povedal Slovakia. On sa na nás otočil a spýtal sa: Slováci? Takto sme uprostred ničoho stretli Čecha. Samozrejme sme s rozhovorili po slovensko-česky. Prišli ďalší dvaja Česi. Je úplne jasné, že nás pozvali si vypiť domácej. Bohužiaľ sme pred sebou mali ešte dvojhodinovú cestu do hotela. Odmietli sme ich aj keď som na Samovi videla, že je z toho smutný. Aj oni sa čudovali nad našou obuvou. Samo povedal, že je to ako oni v Tatrách. To už som vedela, že zranenie je zabudnuté a vyrazili sme sa cestu 'domov'.

Napriek tomu, že vo Vietname som stretla nespočetne veľa dobrých ľudí, boli aj výnimky. Večer v Ninh Binhe nás oklamali v reštaurácii. Tak to tam funguje. Cudzinci sú tu automaticky považovaní sa bohatých ľudí. A keď sa dá, vypýtajú si viac za menej.

---

💡Zhŕňam, radím, odporúčam💡

Doprava🛵

✓Motorka- Odporúčam požičať si motorku. Stačí aj skúter bez prevodovky. Cesty sú tu väčšinou rovné a doprava ľahko zvládnuteľná. Je to najlepší spôsob ako obehať všetky miesta v jeden deň.

✓Pešobus- Ak chcete večer vyraziť do mesta, stačí použiť nohy. Nie je to ďaleko a prejdete okolo mnohých zaujímavých obchodíkov.

Spánok🛏

✓Na booking.com nájdete veľa možností. Tie mimo centra sú lacnejšie a úplne postačujúce. Aj z tade to trvá do mesta maximálne 20 minút. Sú spokojnejší, ak si neobjednáte ubytovanie vopred. To znamená, že celá suma pôjde priamo im. Nájdete tu aj rôzne homestay možnosti. Pre jedincov tu ubytovanie začína od štyroch eur. Ak ste tak ako my vo dvojici, a máte radi svoje súkromie, vyjde vás to minimálne 6eur. Dokopy.

Jedlo🍴

✓Kozie mäso- miestnou špecialitou je jedlo z kozieho mäsa. Inde ako tu som to, za celý pobyt vo Vietname nevidela. Boli to kúsky mäsa v nejakej omáčke, ktorá mi pripomínala taký zeleninový guláš. Najskôr som na to hľadela s pochybnosťami, ale určite to ochutnajte. Je to delikatesa.

✓Pripečená ryža- ak sa vám stalo, že ste varili ryžu a pripiekla sa vám na spodok hrnca, nezúfajte. Ešte stále to môžete premeniť na vietnamskú špecialitu. Stačí počkať kým vyschne, ponoriť ju do rozpáleného oleja a vypražiť. Získate tak pukancoídnu ryžu. Dáte ju na tanier a máte to. Mimochodom, keď sa to namočí do omáčky, je to vynikajúce.

Pitie🥛

✓Voda- nezabúdajte na pitný režim. Je to dôležité. Hlavne v tomto teple. Zahoďte myšlienku, že voda z kohútika je pitná. Fľaša vody stojí okolo 40 centov. Kúpte si ju a bude to vaša najlepšia investícia.

✓Bia Hoi- aj tu 'frčí' čerstvé pivo. Okrem toho, že je to dobré a kvalitné pivo, je to aj výborná príležitosť sa vybrať do spoločnosti. Úplne stačí, že pri každom stole je plno. Pije sa. Rozpráva sa. Atmosféra na jednotku. Ak nepijete pivo, začnite. Alebo si choďte dať nejaký chladený nápoj. Jednoducho vyrazte medzi nich.

Miesta🚩

✓Trang An- za pár eur vás posadia do loďky s vietnamskou plavby vedúcou. Tá vás na kovovo- bambusovom plavidle zoberie na bohom NEzabudnuté miesta. Plaví sa cez jaskyne s nízkym stropom. A potom sa ocitnete v nádhernom kuse prírody, kde je chrám. Žiadny hluk. Ani smog. A pre fanúšikov filmu King Kong-nová verzia, možno ho tu uvidíte, pretože práve tu sa natáčal.

✓Hang Mua Peak- po zaplatení vstupného(naozaj drobné) sa ocitnete v areáli pod horou. Všetko tu majú krásne upravené, ale trošku neprirodzené. Potom už iba idem po kamenných schodoch na úplný vrch, z kade je krásny 360 stupňový výhľad. Na jednej strane vidíte Ninh Binh. Na druhej loďky, ktorými ste sa pred tým plavili.

✓Cuc Phuong national park- toto je pravdepodobne program na celý deň. My sme prišli iba tesne pred zavretím, takže sme videli naozaj iba zlomok. Zaplatili sme si vstup aj do korytnačej a opičej zóny. Zachraňujú tieto zvieratá z rúk pytliakov a snažia sa o ich záchranu. Potom na vlastnom vozidle idete ďalej po asfaltovej ceste. Na nej sú rôzne zastávky so zaujímavosťami. Je ich mnoho, takže si treba vybrať to, čo vás zaujalo najviac. My sme išli na tú najbližšiu, staroveký strom. Oplatí sa vidieť.

✓Ananásové polia- Ak pôjdete do Cuc Phuong national park, po ceste sa dobre obzerajte. Uvidíte nekonečné polia ananásov. Proste mňam.