Ha Giang- extrémny okruh(Vietnam)

Kde? Ha Giang je provincia na severe Vietnamu, blízko hraníc s Čínou.

Čo? Extrémny okruh je cesta, ktorá vedie cez horské priesmyky a dedinky, kde žijú etnické menšiny.

Ako? Celé to trvá tri až štyri dni a ide sa to na motorkách.

---

Deň prvý- Šok

Do mesta Ha Giang ideme z hlavného mesta Vietnamu, Hanoj. Mňa stále opantáva šok z nepoznanej krajiny, no Samo, ktorý tu bol na dvojmesačnej stáži, je trpezlivý a teší sa z každej maličkosti so mnou. Doprava, ktorú sme si zvolili však bola aj pre neho novinkou. Neskôr zisťujeme, že návrat domov ku klasickým autobusom bude trpký. Sleeper bus je proste úplná špica. Je to autobus, v ktorom sa nachádza cca 45 miest na ležanie, ktoré sú nám síce krátke ale sú tisíckrát pohodlnejšie ako sedačky. Strávime v ňom 8 hodín, ja prevažne spiaco. Vedľa nás sedí jediný zahraničný turista, ktorý okrem nás v autobuse je. Samo sa s ním dal do reči, a neskôr sme ho klasifikovali ako nášho motorkárskeho parťáka.

V Ha Giangu sú už na príchod turistov pripravení, a v momente kedy vystupujeme, dostávame ponuky na požičanie motorky. Ceny sú približne rovnaké a férové preto sme sa rozhodli podľa toho, či mali konkrétnu motorku, ktorú sme chceli. Po náročnom výbere motorky, Samo sa tváril, že tomu nehorázne rozumie, zatiaľ čo ja som sedela v požičovni a čakala, kedy konečne pôjdeme na večeru, sme hotoví a dohodnutí s Finlayim( náš anglický parťák z autobusu). Motorka, ktorá zvládla nás aj náklad stála cca 10eur na deň. Konečne vyrážame na sľubovanú večeru a Bia Hoi.

Cháo Gà je ryžová polievka. Najlepšie by som ju opísala dvoma slovami- rozvarená ryža. Jeme ju v malej reštaurácií priamo na ulici, sediac na nízkych plastových stoličkách. Také sú pravé vietnamské reštaurácie a nájdete ich na každom druhom kroku. A na tom kroku, na ktorom nie je je reštaurácia, je obchod. Všetky ponúkajú to isté, nikdy tam nikoho niet, ale fungujú všetky, a vždy majú čerstvo navarené.

Po jedla sa presúvame do krčmy, ktorá vyzerá presne tak ako miesto kde sme jedli. Namiesto kotlov s vývarmi sú tam chladničky plné Bia Hoi.

Pivo/Bia Hoi

Bia Hoi, je 'tradičné' vietnamské pivo. Nepochádza síce z Vietnamu ale pijú ho tam na každom rohu. Varí sa každé ráno a uskladňuje sa v bareloch, ktoré sa rozvezú do krčiem. Je to čerstvé pivo, ktoré neprešlo procesom pasterizácie, a preto ho treba vypiť ešte v ten deň. Predávajú ho v litrových alebo dvoj litrových nádobách, klasicky plastových. Doniesli im ho súdruhovia Česi, ako súčasť socialistickej výmeny. Ujalo sa hlavne počas nedostatku materiálu, nakoľko nebolo potrebné využívať nádoby na jeho uschovanie. Má síce iba tri percentá, ale rozhodne by som ho nepodceňovala. Aj keď si prídete ako ostrieľaný pijan, ktorý vypije v slovenskej krčme

zo tri/štyri pivá a k tomu nejaké poldeci borovičky, tu zostanete slabý. Oni vypijú poctivo svoj liter, dva, tri, sadnú na motorku a idú domov. Vy zistíte, že v tomto podnebí vás poriadne povykrúca už po jednom kole a ste radi, ak vás neprejdú v rušnej premávke.

Za mňa má toto pivo jednotku, áčko alebo palec hore. Hlavne pre to, že je osviežujúce, bublinkavé a horké tak akurát. A možno aj pre jeho schopnosť ma poriadne povykrúcať.

Deň druhý- Prvý deň

Ráno sa stretávame s Finlayim pred požičovňou, kde nechávame batohy a zopár životne potrebných vecí si balíme do kufra motorky. Dozadu optimisticky pripíname spacáky a stan. V rukách máme mapu a na hlavách prilby, takže sme úplne pripravení na tri dni opustiť civilizáciu a vydať sa do hôr. Po chvíli zisťujeme, prečo bude niečo málo cez 4OO kilometrov trvať tri až štyri dni. Cesta je náročná a ja som vzadu pokojne sediaca, výhľad si užívajúca. Tíško ďakujem svojmu šoférovi za bravúrne zvládnutú jazdu. Stúpame a klesáme. Stále dookola. Je ťažké vôbec všetku tú krásu prijať a spracovať, nieto ešte teraz o tom písať. Sme prekvapení vysokou kvalitou ciest. Kde tu ma trhne, keď sa zo zákruty namiesto inej motorky vyrúti veľké nákladné auto alebo autobus. Kde tu zastaneme a vyťahujeme foťáky a kamery. Celá cesta vedie cez dedinky a nájde sa aj zopár väčších miest, a tak zastavíme na teplý obed. Ja stále iba ujedám zo Samovej porcie, a ak si objednám svoju, nakoniec ide veľká časť jemu.

Tieto neskutočné krasové kopce nás obklopujú z každej strany. Samo to v istom momente prehlasuje ako za tiesnivé. Široko- ďaleko sú iba majestátne hrebene hôr, ktoré pokračujú aj po desiatkách kilometrov.

Pre mňa najkrajším spestrením dňa sú deti. Niektoré ešte ledva chodiace, iné už v školskom veku. Vždy a všade nás vítajú s úsmevom. Už sa nedržím, pretože na motorke nachádzam svoj balans a tak mám obe ruky rozpažené a dávam im 'high five'. Aj takáto maličkosť ich teší. Chvíľu si prajem aby sme mali čas zastaviť pri každom z nich a dať im aspoň nejakú sladkosť. Ale to by sme stále stáli, a tak sa uspokojím s tým, že keď sa usmejem a zamávam im tak sa utekajú pochváliť domov a kamarátom.

Menej pozitívnym je slnko, pečúce na naše krky. I keď neskôr ľutujem, že som nedocenila krásne slnečné počasie, prvý deň si schuti zanadávam. Sme spálení a spotení. Keď chcem chytiť Sama, je to takmer nemožné, pretože sa kĺžeme ako natretí maslom.

Večer už cítime, že je na nás toho veľa, máme odreté zadky. Sme hladní, spálení a unavení. Ale neskutočne šťastní. Finlay spal v homestay domčeku. My sme si rozložili stan pred ním, pri rieke. Sadli sme si na pivo, a tam bol náš koniec. Už sme sa iba najedli a zaspali, vediac, že zajtra pokračujeme.

Deň tretí- Druhý deň

Ráno je úplne mystické. Samo fotí, zatiaľ čo ja ešte dobieham nejaké tie minuty spánku v stane. A potom už ani nevieme ako, ale zase sedíme na motorkách a brázdime cesty. Samo už pociťuje na sebe zmeny, spôsobené drsným zjavom motorkára. Všade kam dovidíme sú opäť prekvapivo kopce, na ktorých sú obrobené ryžové políčka. Ak som sa doteraz sťažovala ak ma doma poslali poliať paradajky, tak tu si uvedomujem, že na sťažnosti nemám právo.

Po ceste sa môžeme rozhodnúť, či pôjdeme priamo alebo si spravíme zachádzku k najsevernejšiemu bodu Vietnamu. Na jeho vrchu sa nachádza takáto veža so zástavou. Vo Vietname sa platí všade aspoň symbolické vstupné. Výmenou za to, je to všetko vkusne upravené. Sú tu čisté verejné toalety a malý obchodík s občerstvením. Všetko vyzerá priam idylicky, až kým neregistrujeme začínajúcu búrku v susednej doline. Nakoľko na severe Vietnamu je v čase keď sa tam nachádzame dažďové obdobie, vieme čo to znamená. A tak už iba sadáme na motorky a snažíme sa dostať do konečného bodu druhého dňa. Tým by podľa odporúčaní malo byť Dong Van town. My však napriek začínajúcemu lejaku pokračujeme ďalej. Bohužiaľ Finlay ako neskúsený vodič, ktorý podcenil situáciu, niekoľko krát padol z motorky. Bolo treba spraviť menšie opravy priamo na mieste za použitia mojej gumičky do vlasov, neskôr voľne pohodeného drôtu.

Nakoniec sa nám podarilo šťastlivo dojsť do menšieho mestečka, kde sme sa ubytovali v moteli. Na fotke môžete vidieť ako už spokojne popíjame Bia Hoi s domácimi, ktorým sme síce nerozumeli ani slovko, ale to nevadilo. Pretože keď sa stretnú dobrosrdeční ľudia, ktorí sú navyše open minded, dá sa konverzovať aj za použitia rúk a nôh. Ak vám niekto povie v krčme 'čam fó čam' a vy neviete piť, utekajte. Znamená to v preklade sto zo sto. Treba teda vypiť celý pohár naraz. A s každým. Pretože potom vám podajú ruky, potrasiete si nimi a znamená to, že ste si preukázali vzájomný rešpekt. Tu nás vykrútilo poriadne.

NIE nie je odpoveď. Po tomto pive som si schovala pohár a tvárila sa, že naozaj netuším kde by mohol byť.

Deň štvrtý- Tretí deň

Z posledného dňa už nanešťastie nemáme veľa fotiek, pretože som foťák chránila vlastným telom pred silným dažďom. Ten nás doslova vybičoval do červena. Už to náš zážitok našťastie o nič neukrátilo. Úsek, ktorý sme išli sme čiastočne videli cestou na sever a bol už menej záživného charakteru. S hrdosťou môžem povedať, že foťák bol jediná vec, ktorá zostala v suchu. Rozlúčili sme sa s naším partnerom do nečasu, utekali sa ubytovať a konečne do sprchy.

Ha Giang bol neuveriteľný zážitok, ktorý nedokážem opísať tak aby ľudia naplno pochopili, čo sme tam zažili a videli. Ak sa ma niekto spýta o rok, o dva alebo o desať rokov, asi mu nebudem schopná povedať každý detail našej cesty. Ale budem mu stále vedieť povedať, že na tri dni som sa ocitla v inom svete. V takom, v ktorom by som neprežila, pretože práca bola ťažšia ako by som vedela uniesť a životné podmienky drsnejšie, než v akých som vyrástla ja. Ale krásnom, nedotknutom.

---

💡Zhŕňam, radím, odporúčam💡

Doprava🛵

✓Motorka- Ak sa chystáte na extrémny okruh, tak si budete isto požičiavať motorku. Platí sa vždy na celý deň, takže si ju pokojne zoberte skôr. Môžete sa na nej pohybovať po meste. Ak chcete motorku vyslovene iba na jazdu po meste, vezmite tú najlacnejšiu. Ak sa chystáte na prechod do hôr, treba výber motorky dobre premyslieť. My sme si požičiavali v tejto požičovni. http://qtmotorbikesandtours.com.vn/motorbikes-for-rent/ K motorke vám dajú aj mapu a cenné rady.

✓Taxi- Ak sa potrebujete dostať zo stanice do centra, môžete využiť taxi služby. Nejakým zázrakom sa vás v tejto oblasti nesnažia oklamať. Majú klasický taxa meter, takže si to viete aj pekne odkontrolovať.

✓Pešobus- Ani v tomto prípade to nemáte ďaleko. Všetko je pomerne blízko. Nohy si určite neuchodíte, a ak sa chystáte stráviť tri dni na motorke, užijete si, že chvíľu nemusíte sedieť.

Spánok🛏

✓V meste- Stačí si pozrieť na stránku booking.com. Pozrite si ceny. Nemusíte si to rezervovať dopredu. Miesto sa pre vás vždy nájde. Podporte radšej samotné ubytovanie, a to tým, že celá suma pôjde priamo im. Ak chcete ubytovanie o čosi málo lacnejšie, pýtajte si izbu bez okna.

✓Počas Extreme Loop- Ak už idete extrémny okruh na motorkách, máte vo vrecku mapu. Dajú vám ju v každej požičovni. Na tej mapke máte vyznačená Homestay ubytovanie, ktoré po ceste nájdete. Al budete v nejakom spať, určite odporúčam priplatiť si aj večeru. Dostanete ryže koľko zjete a minimálne 7 príloh. A tá atmosféra! Určite áno

Jedlo🍴

✓Cháo Gà- Ryžová polievka. V podstate úplne rozvarená ryža s vývarom. Do toho trošku zeleniny a mäsa. Hoci to bolo dobré, určite by som to nezaradila medzi najlepšie pokrmy aké som tu skúsila.

✓Larvy- Môžete tu ochutnať aj tieto malé živočíchy. Ja sa priznám, že som to neurobila. Samo áno a verdikt: Nič moc.

✓Špeciality k pivu- Ak zablúdite večer na Bia Hoi, dajte si k tomu aj niečo z ponuky Snack. Sú tam rôzne veci. Napríklad arašidy, ryžové krekry alebo dokonca mäsové rezance, ktoré sú dusené v listoch. Každá krčma má svoju vlastnú ponuku. Určite vám to pomôže priblížiť sa domácemu životu o čosi viac.

Povolenie Áno či nie? 📝

✓Na stránkach vám budú tvrdiť, že potrebujete povolenie. Nie je to však pravda. Povolenie vám netreba. Možno vás, v niektorých požičovniach budú balamutiť a strašiť, že je to nutnosť. Napriek tomu vám ale väčšina povie, že to nie je povinnosť. A hlavne, zo skúseností, viem, že to nepotrebujete.

---